O šťastí

Každý chce byť šťastný, hoci každý má o šťastí inú predstavu. Je vzácnosťou náhody ak sa stretnú dvaja ľudia s aspoň podobnými predstavami o šťastí. 

Tak napríklad ja. Bol by som štastný, ak by som nemusel nič. Vôbec nič. Ak by som mohol tráviť deň na tom istom mieste. Ak by som nemal žiadne povinnosti. Ak by som sa nemusel nikomu prispôsobovať. Ak by som mohol len tak blúdiť myšlienkami v svojich spomienkach a mať pekné predstavy. To mi stačí. Nemám rád ak niečo musím. 

Ona je romantická. Rada navštevuje nové miesta, a ak sú primerane romantické tak je na nich šťastná.
Ja by som ju najradšej zatiaľ čakal doma. Alebo niekde v útulnej kaviarni. Mne by sa páčilo tráviť s ňou víkend doma. Len vo dvojici. Ani na chvíľu nikam nechodiť. Nikam ďaleko od postele. Pozoroval by som ju, ako sa odetá len v zástere skláňa nad sporákom. A práve keď by sa predklonila a zástera by sa na jej guľatom pozadí roztvorila, tak vtedy by som ju pomiloval. A tak celý víkend.
Ľudia sú šťastní vtedy, ak sa uspokoja s tým čo majú. Vtedy im stačí len tak blúdiť v myšlienkach a oddávať sa pekným predstavám.
Mám veľa pekných predstáv.