Letné kino

Čím som starší tým menej ma zaujímajú ženy, moje rovesníčky. Ani tie o pár rokov mladšie ma už nedokážu zaujať. Dokonca ani tie o desaťročie mladšie.

Stále si všímam len tie, čo práve dosahujú tridsiatku, alebo sa cez tridsiatku prehupli len veľmi nedávno.

Asi som sa kdesi zasekol vo vývoji. Niekde okolo tridsiatky.

Musím povedať, že je to retardácia veľmi príjemná. Pre mňa, lebo tie tridsiatničky považujú môj pohľad už len za otcovský, alebo za pokus o nevyžiadanú výchovu alebo iné nežiaduce vmiešavanie sa do ich súkromia.
Určite nie ako prejav môjho záujmu o ich mladé svieže telo.

Tak si ich aspoň so záujmom obzerám a hodnotím a tie, ktoré za to stoja si premietam v situáciách, ktoré poznám z erotických filmov. Alebo z mojich spomienok. Už dávno viem, že v tridsiatke sú panny už len tie morské.

Nuž čo. Veď aj do kina sa chodí len pozerať a ja na kino nemám čas, tak možno až v penzii.
Vonku sa otepľuje, kabáty vymizli a obtiahnuté tričká s minisukňami začínajú novú letnú festivalovú prehliadku.
Letné kino začína.