V bare

Chlapec je sám. Sedí pri barovom pulte a premýšľa. Vždy to mal rád, lebo si takto mohol rovnať myšlienky. Aj teraz to potrebuje, lebo je medzi nimi príliš veľa otázok a len málo jasných odpovedí. Nikdy nemal rád otázky bez jednoznačných odpovedí, ale vie, že život také často prináša. Niektoré sa časom vyriešia samé. Niektoré otázky zostanú nezodpovedané navždy. Je hrdý na to, že takých mal oveľa menej, ako ich mali tí ostatní okolo. Vždy to tak bolo. Ale dnes už vie, že sa im nedá vyhnúť.
Spomenul si na svoju dcéru ako sa s ním radila. Ako sa sama bála dať si jasnú odpoveď. Ako s napätím čakala na jeho radu. Ako sa bál dať jej jednoznačnú odpoveď.
Dnes by takú potreboval on.
Dcére dal odpoveď až po pár dňoch. O to viac sa z nej tešila. O to razantnejšie sa pustila do svojho rozhodnutia, ktoré jej vtedy schválil.
Chlapec sa s nikým radiť nechce. Vie, že rozhodnutie musí spraviť sám. Vie, že už nemá veľa času na váhanie. Vie že ak spraví chybu nebude mať čas aby ju napravil. Už nikdy.
Chlapec sedí pri bare za Atlantikom, ale v myšlienkach je doma. Za chrbtom mu šumí more, ale odpovede neprichádzajú. Predstavuje si jeden krásny úsmev a vôňu. Predstavuje si aké by to mohlo byť krásne.
Keby...
Chlapec je sám.