Letné kino

Čím som starší tým menej ma zaujímajú ženy, moje rovesníčky. Ani tie o pár rokov mladšie ma už nedokážu zaujať. Dokonca ani tie o desaťročie mladšie.

Stále si všímam len tie, čo práve dosahujú tridsiatku, alebo sa cez tridsiatku prehupli len veľmi nedávno.

Asi som sa kdesi zasekol vo vývoji. Niekde okolo tridsiatky.

Musím povedať, že je to retardácia veľmi príjemná. Pre mňa, lebo tie tridsiatničky považujú môj pohľad už len za otcovský, alebo za pokus o nevyžiadanú výchovu alebo iné nežiaduce vmiešavanie sa do ich súkromia.
Určite nie ako prejav môjho záujmu o ich mladé svieže telo.

Tak si ich aspoň so záujmom obzerám a hodnotím a tie, ktoré za to stoja si premietam v situáciách, ktoré poznám z erotických filmov. Alebo z mojich spomienok. Už dávno viem, že v tridsiatke sú panny už len tie morské.

Nuž čo. Veď aj do kina sa chodí len pozerať a ja na kino nemám čas, tak možno až v penzii.
Vonku sa otepľuje, kabáty vymizli a obtiahnuté tričká s minisukňami začínajú novú letnú festivalovú prehliadku.
Letné kino začína.

O štatistike

Zúčastnil som sa jedného babského večierku. Nie preto, že by som sa cítil baba, ale len tak náhodou. Stretol som svoje kamarátky v krčme ako oslavovali narodeniny jednej z nich. Bol to taký ježibabinec, asi dvadsiatich rozjarených paničiek pri veľkom stole, tak som ich chcel len pozdraviť a ísť ďalej. Ale nedalo sa. Pozvali ma k stolu a nedovolili odísť. Stôl bol plný studených mís a zamiešaných tatárskych biftekov. Naliali suché víno s ušľachtilým prívlastkom, tak som zostal, sedel a popíjal. A počúval, lebo k slovu sa nedalo dostať. Ich promile alkoholu svedčilo o tom, že už nejakú chvíľu oslavujú a majú predo mnou poriadny náskok. Tak som sa ani zbytočne nesnažil.

Po chvíli ma ich rozhovor zaujal. Jedna, matka troch detí, vyhlásila, že by úd svojho manžela nikdy do úst nezobrala. Po jej desaťročnom manželstve s mojím priateľom to znelo dosť prekvapivo. Aj som ho v duchu ľutoval. Jej vyhlásenie sa ale stretlo s vlnou odporu. V búrlivej debate sa ženy rozdelili na dve skupiny, na fajčiarky a nefajčiarky. Treba povedať, že nefajčiarka zostala osamotená. Našťastie. Ale polemika pokračovala ďalej. Potom sa fajčiarky rozdelili na hltačky a nehltačky. Boli približne v rovnakom pomere. Debata začala byť zaujímavá a pre mna poučná, tak som len ticho sedel, popíjal a počúval ďalej.

Hltačky sa zas začali deliť na hltačky s chuťou a hltačky bez chuti. Tie s chuťou sa k tomu hrdo hlásili.

Ak zoberiem ich vzorku ako štatistickú, tak 5 % žien sú nefajčiarky a 95 % sú fajčiarky. Asi 45 % je nehltačiek a asi 50 % je hltačiek. 35 % je hltačiek s nechuťou a len asi 15 % je hltačiek s chuťou. A to sa možno len tak naparovali pod vplyvom alkoholu.

Vtedy som si spomenul na Cicu, ktorá kedysi povedala, že muži vyhľadávajú rýchlomultiorgazmické ženy. To že hľadajú aj hltačky s chuťou jej nejak ušlo. Dnes viem, že kombinácia týchto dvoch vlastností je štatisticky naozaj veľmi vzácna.

Očarený krásami štatistickej vedy som dopil a nenápadne sa vytratil na cestu domov.

Odvtedy tajne pozorujem ženy a snažím sa ich v duchu zaradiť do správnej štatistickej skupiny.

V bare

Chlapec je sám. Sedí pri barovom pulte a premýšľa. Vždy to mal rád, lebo si takto mohol rovnať myšlienky. Aj teraz to potrebuje, lebo je medzi nimi príliš veľa otázok a len málo jasných odpovedí. Nikdy nemal rád otázky bez jednoznačných odpovedí, ale vie, že život také často prináša. Niektoré sa časom vyriešia samé. Niektoré otázky zostanú nezodpovedané navždy. Je hrdý na to, že takých mal oveľa menej, ako ich mali tí ostatní okolo. Vždy to tak bolo. Ale dnes už vie, že sa im nedá vyhnúť.
Spomenul si na svoju dcéru ako sa s ním radila. Ako sa sama bála dať si jasnú odpoveď. Ako s napätím čakala na jeho radu. Ako sa bál dať jej jednoznačnú odpoveď.
Dnes by takú potreboval on.
Dcére dal odpoveď až po pár dňoch. O to viac sa z nej tešila. O to razantnejšie sa pustila do svojho rozhodnutia, ktoré jej vtedy schválil.
Chlapec sa s nikým radiť nechce. Vie, že rozhodnutie musí spraviť sám. Vie, že už nemá veľa času na váhanie. Vie že ak spraví chybu nebude mať čas aby ju napravil. Už nikdy.
Chlapec sedí pri bare za Atlantikom, ale v myšlienkach je doma. Za chrbtom mu šumí more, ale odpovede neprichádzajú. Predstavuje si jeden krásny úsmev a vôňu. Predstavuje si aké by to mohlo byť krásne.
Keby...
Chlapec je sám.

Nevie byť sám

Chlapec si dnes zas uvedomil túto skutočnosť. Viac ako kedykoľvek predtým. Vie, že už dlho je to pravda. Bez ohľadu na to, či ju vnímal a uvedomoval si ju, táto skutočnosť je už veľmi dlho súčasťou jeho života.
Chlapec dokáže byť kľudný, šťastný a spokojný, len ak ju má vedľa seba. Vie, že ak natiahne ruku, a môže sa jej dotýkať a cítiť jej telo a vôňu a teplo, ktoré vyžaruje, tak len vtedy dokáže byť úplne uvoľnený. A je úplne jedno, či spí nahá vedľa neho, alebo sedí pri ňom v aute, alebo na stoličke pri jeho pracovnom stole. Je to pocit bezpečia, kľudu a pokoja. Je to tá každodenná chvíľa, ktorú potrebuje, pre ktorú sa mu oplatí žiť. Je to stav, ktorý dokáže prerušiť všetky jeho starosti a zahnať ich kamsi ďaleko. Za nepreniknuteľnú hradbu, ktorú okolo neho dokáže postaviť len ona. Lebo len ona ho dokáže ochrániť pred všetkým nepríjemným, čo prináša každodenná skutočnosť. Už si ani nevie predstaviť, ako by mohol tomu všetkému čeliť a brániť sa bez nej.
Niekedy mu stačí jej úsmev a nežný dotyk. Niekedy potrebuje viac. Najväčší pocit ochrany a tým aj najväčšieho kľudu a pokoja má, ak ho celého zakryje svojím telom. Chlapec je najšťastnejší ak cíti v rukách jej krásny zadok a ženské stehná a jej ťažké prsia pritlačené na jeho hruď a pevné zovretia jeho mužnosti v jej sladkom lone. Každý dokonalý pohyb jej bokov je ako nežné pohladenie, ktoré cíti tak výrazne ako by mal obnažené všetky nervové ukončenia, ktorými ju vníma.
Takto sa mu zastaví čas a vtedy chce, aby sa už nikdy nerozbehol, a aby takto mohli zostať až na večnosť.
Vtedy ju poprosí aby sa nehýbala a vnímala s ním cestu do nekonečna.

Zadok

Zadok je veľmi vážna vec. Hlavne ten jeden. Teraz nemyslím na ten môj, aj keď ani ten by som nepodceňoval. Už párkrát som si ho spálil a potom som nemohol sedieť. Aj som si ho natĺkol a dopadlo to podobne. Preto viem aký je dôležitý.
Nie, teraz mám na mysli ten, ktorý ma dokáže krásne hriať pod perinou. Ten, ktorý sa dokáže úžasne vlniť pri každom kroku a je jedno, či je v obsiahnutej minisukni, alebo džínsoch, alebo len tak ako ním príroda obdarila tú šťastnejšiu Devu, ktorá ho má. Šťastnejšiu preto, lebo ženu robí ženou práve zadok. Prsia sú tiež dôležité, ale aj prsia zdedené po oteckovi môžu byť pekné na krásnom, žensky oblom, tele. Ale veľké prsia na chlapčenskom tele s úzkymi bokmi sú len omyl prírody.
Práve spojitosť guľatého ženského zadku s oblými ženskými bokmi je to, čo robí ženu ženou. A aby zadok a boky bolo dokonalé umelecké dielo prírody musia končiť v úzkom drieku.
Väčšina žien tajne túži vyzerať ako top modelky z titulných strán časopisov. A pritom mnohé majú zadok a boky, pri pohľade na ktoré mužom zlyhávajú primárne vitálne funkcie. Zadok musí byť pevný, veľký a guľatý, žiadna kostnatá zovretá pästička. Alebo dve. Ako na predvádzacích mólach, po ktorých promenujú len ľudské chodiace vešiaky na šaty.  Módne prehliadky sú šou pre ženy, preto tie neženské modelky. Aby nerušili. My muži vieme, ako má vyzerať pekná žena. Určite nie ako top modelka.  My milujeme ženy s veľkým Ž. A nie len s Ž, ale aj s ostatným, čo má byť veľké, aby sa na to pohodlne zmestili veľké mužské ruky. Úzky pás a guľaté boky s lonom, ktoré skrýva moc malebného pohybu tohto krásneho sochárskeho diela je to, pre čo sa oplatí žiť a tešiť sa na každý nový deň.