Spravodlivosť
je vysnívaný ideál a pravda je vydávaná za cnosť. Lož sa všeobecne pokladá za
necnosť. Ale v skutočnosti tomu tak nemusí byť. Všetko je relatívne a tak tomu
je aj v prípade spravodlivosti, pravdy a lži.
Poznám vo
svojom okolí ľudí, o ktorých by som mohol povedať že sú pravdovravní. Ale asi
by som s takou istotou nemohol tvrdiť, že sú aj šťastní alebo obľúbení. To
určite nie. Len blázon a sebevrah povie svojmu šéfovi do očí celú pravdu, že šéf
je neschopný alebo úplný blb. Pravdu nemôže povedať ani lekár pacientovi hoci
vie, že tento je smrteľne chorý. Radšej mu povie lživú nádej. Hovorí sa tomu
milosrdná lož.
Ľudia
trpiaci pravdovravnosťou to nemajú v živote ľahké a čoskoro ich život naučí, že
s pravdou je potrebné nakladať veľmi opatrne. Pravdu je potrebné vážiť ako na lekárnických
váhach. Pravdovravní ľudia dokážu narobiť veľa škody. Potom sa obhajujú, že to
mysleli dobre. Príkladov je nespočetne veľa.
Hovoriť
pravdu a tvrdohlavo sa jej držať sa vypláca len málokedy. Preto sa častejšie
používa lož.
Lož sa dá
ľahko vymyslieť. Ak je dostatočne jednoduchá a má v sebe pravdivé fakty tak
dokáže byť presvedčivejšia ako pravda. Vtedy je dôležité pamätať si čo kto komu
naluhal a neskôr sa v tom nezamotať. Obecne platí, že čím má lož zložitejšiu
konštrukciu tým väčšie riziko odhalenia hrozí.
Lož
najčastejšie používajú politici, novinári, lekári a manželia. Používanie lži
funguje, každý predpokladá, že ten druhý nehovorí úplnú pravdu, ale pokiaľ to
nie je do očí bijúce, tak sa to akceptuje.
A čo
spravodlivosť?
Spravodlivosť
je vlak, čo má vždy meškanie...
