Šedivá nedeľa

Dnes som si sám sebe pripadal smiešny. Smiešny a nevyrovnaný.

Urazil som sa na svoju milenku, lebo medzi priateľmi na Facebooku má zopár svojich bývalých vzťahov.

Keď som jej opakovane napísal, že sa mi nepáči pozerať do neznámych mužských tvárí a predstavovať si ako na nej ležia a z blízka jej pozerajú do očí a ona ich objíma a pomáha im pohybom svojej panvy...

Vadí mi ich každodenná prítomnosť na jej profile.

Vadí mi ich prítomnosť v mojich predstavách.

Vadí mi, ak mi rozpráva o svojich vzťahoch z minulosti.

Takáto skutočnosť ma bolí akoby sa to malo stať zajtra a nie pred mnohými rokmi. Nepomáha ani to, že nebol vtedy ženatý, ale už rozvedený, alebo že si to na výlete s iným ženatým rozmyslela a nakoniec mu nedala, alebo že s ďalším trávila iba víkendy.

Bolí ma, keď mi hovorí, že s inými to nebolo zďaleka také dobré ako teraz so mnou.

Alebo.
Alebo...

Nechcem počúvať radšej nič.

A už vôbec nechcem denne vidieť svojich predchodcov.

Zistil som, že žiarlim na to čo bolo.

Zistil som, že radšej nechcem ani vedieť čo bolo. A už vôbec nie detaily. 

Vždy mi veľmi dlho trvá, kým sa s tým dokážem vyrovnať a kým sa zas na ňu dokážem pozerať tými istými očami ako predtým.

Nechcem poznať minulosť a budúcnosti sa bojím.

J. Partman raz napísal:

"To, že sa z času na čas cítime pod psa, je v poriadku. Prežiť si zlú náladu je omnoho lepšie, než s ňou bojovať. Nepotláčať negatívne emócie je základom prijatia seba samého a tiež cesta k znovu nájdeniu spokojnosti. Potláčanie zlých nálad spôsobuje rozpoltenosť. Pokiaľ k sebe budeme úprimní, zlé pocity oveľa rýchlejšie zmiznú. Ale nik nehovorí, že musíme svoje emócie prehnane ventilovať."

Tak už mlčím.

Opakujem sa, viem.

Som smiešny a nevyrovnaný.

Viem.
Už mlčím.

Ranné zamyslenie

Pravda a spravodlivosť zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Toto majú bratia Česi napísané na prezidentskej štandarde. My ostatní to nemáme, lebo vieme, že v živote je to úplne inak.

Spravodlivosť je vysnívaný ideál a pravda je vydávaná za cnosť. Lož sa všeobecne pokladá za necnosť. Ale v skutočnosti tomu tak nemusí byť. Všetko je relatívne a tak tomu je aj v prípade spravodlivosti, pravdy a lži.  

Poznám vo svojom okolí ľudí, o ktorých by som mohol povedať že sú pravdovravní. Ale asi by som s takou istotou nemohol tvrdiť, že sú aj šťastní alebo obľúbení. To určite nie. Len blázon a sebevrah povie svojmu šéfovi do očí celú pravdu, že šéf je neschopný alebo úplný blb. Pravdu nemôže povedať ani lekár pacientovi hoci vie, že tento je smrteľne chorý. Radšej mu povie lživú nádej. Hovorí sa tomu milosrdná lož.

Ľudia trpiaci pravdovravnosťou to nemajú v živote ľahké a čoskoro ich život naučí, že s pravdou je potrebné nakladať veľmi opatrne. Pravdu je potrebné vážiť ako na lekárnických váhach. Pravdovravní ľudia dokážu narobiť veľa škody. Potom sa obhajujú, že to mysleli dobre. Príkladov je nespočetne veľa.

Hovoriť pravdu a tvrdohlavo sa jej držať sa vypláca len málokedy. Preto sa častejšie používa lož.

Lož sa dá ľahko vymyslieť. Ak je dostatočne jednoduchá a má v sebe pravdivé fakty tak dokáže byť presvedčivejšia ako pravda. Vtedy je dôležité pamätať si čo kto komu naluhal a neskôr sa v tom nezamotať. Obecne platí, že čím má lož zložitejšiu konštrukciu tým väčšie riziko odhalenia hrozí.

Lož najčastejšie používajú politici, novinári, lekári a manželia. Používanie lži funguje, každý predpokladá, že ten druhý nehovorí úplnú pravdu, ale pokiaľ to nie je do očí bijúce, tak sa to akceptuje.

A čo spravodlivosť?

Spravodlivosť je vlak, čo má vždy meškanie...

Sex je pre mužov nevyhnutný

Podľa najnovších vedeckých výskumov je pre mužov veľmi dôležité venovať sa pravidelným sexuálnym praktikám. Sex je pre mužské telo nevyhnutný. Vedci zistili, že ak by muži svoje pohlavné orgány nepoužívali pravidelne hrozilo by im v neskoršom veku ich zmenšovanie, poruchy erekcie a impotencia. Súčasne je pre nich sex najlepšia prevencia rakoviny, psychických porúch a posilňovanie imunity. Toto tvrdí austrálsky vedec, doktor Barry Buffman z Boston Medical Group. Pravidelný sex je dôležitý pre srdce a cievy, spaľuje sa pri ňom veľa kalórií a pôsobí na organizmus ako aeróbne cvičenie. Poruchy kardiovaskulárneho systému majú tí muži, ktorí zanedbávajú pravidelný sex. Naopak, muži s kvalitným a častým pohlavným životom majú vo vyššom veku tieto ochorenia len veľmi zriedkavo. Mužský orgazmus uvoľňuje do tela viac testosterónu, ktorý posilňuje kosti a svaly. Sex významne pôsobí aj na mužskú psychiku, znižuje účinky stresu, predchádza depresiám a odstraňuje nespavosť. Sexuálna aktivita je pre mužov dôležitá aj z hľadiska psychológie vzťahov. Pred orgazmom sa totiž do tela vylučuje hormón oxytocín, ktorý u mužov posilňuje puto k partnerke. Pochopiteľne. Dobre vymilovaný muž nemá myšlienky na neveru s inými ženami.

O šťastí

Každý chce byť šťastný, hoci každý má o šťastí inú predstavu. Je vzácnosťou náhody ak sa stretnú dvaja ľudia s aspoň podobnými predstavami o šťastí. 

Tak napríklad ja. Bol by som štastný, ak by som nemusel nič. Vôbec nič. Ak by som mohol tráviť deň na tom istom mieste. Ak by som nemal žiadne povinnosti. Ak by som sa nemusel nikomu prispôsobovať. Ak by som mohol len tak blúdiť myšlienkami v svojich spomienkach a mať pekné predstavy. To mi stačí. Nemám rád ak niečo musím. 

Ona je romantická. Rada navštevuje nové miesta, a ak sú primerane romantické tak je na nich šťastná.
Ja by som ju najradšej zatiaľ čakal doma. Alebo niekde v útulnej kaviarni. Mne by sa páčilo tráviť s ňou víkend doma. Len vo dvojici. Ani na chvíľu nikam nechodiť. Nikam ďaleko od postele. Pozoroval by som ju, ako sa odetá len v zástere skláňa nad sporákom. A práve keď by sa predklonila a zástera by sa na jej guľatom pozadí roztvorila, tak vtedy by som ju pomiloval. A tak celý víkend.
Ľudia sú šťastní vtedy, ak sa uspokoja s tým čo majú. Vtedy im stačí len tak blúdiť v myšlienkach a oddávať sa pekným predstavám.
Mám veľa pekných predstáv.

O hormónoch

Už som tu viackrát písal o mojom chudnutí.
Bolo obdobie, keď som bol schudnutý s vyrysovanými svalmi z pravidelného cvičenia. Nevedel som ako chutí doboška, študentská pečať alebo čerstvý chlieb. Stal som sa odborníkom na zeleninové šaláty a neochutené jogurty. Permanentný pocit hladu som vnímal ako normálny stav. Bol som aj primerane hrdý na pevnú vôľu, ktorá mi pomohla zbaviť sa prebytočného telesného tuku a tým, snáď len okrem ponožiek a kravát, úplne vymeniť šatník.
Potom prišlo obdobie vysedávania v práci a stravovania sa v pochybných lacných reštauráciách s treťotriednymi obedovými menu, ktoré spoločne spôsobili nárast tukových zásob ako keď sa medvede chystajú na tuhú zimu. Časom sa k tomu pridal úbytok svalovej hmoty, ktorý deformoval nie len postavu ale aj moje sebavedomie.
Ale dnes som sa dostal trochu do rozpakov.
Prečítal som si najnovší výskum tureckých vedcov zverejnený na www.news.com.au Musím priznať, že ma dosť prekvapil. Ich poznatky smerujú k tomu, že v posteli sú lepší muži s miernou nadváhou ako muži s vyrysovanými svalmi. Muži, ktorí majú nadbytok tuku totiž majú väčšinou aj viac ženských hormónov ako štíhli muži, či muži so svalnatou postavou.
Ide predovšetkým o hladinu ženského hormónu estradiolu, ktorý ovplyvňuje sexuálnu výkonnosť. Estradiol totiž narúša chemickú rovnováhu v tele, čo mužom umožňuje dlhší pôžitok zo sexu. Obéznejší muži, ale aj muži s malým bruškom, majú tak väčšiu sexuálnu výdrž a tiež si sex užívajú intenzívnejšie ako ich štíhly rovesníci. Vedci zistili, že predčasnou ejakuláciou trpia najviac športovci a štíhli muži.
Pokiaľ ide o dĺžku trvania milostného aktu – aby sme mali predstavu, kedy sa hovorí o predčasnej ejakulácii - výsledky štúdie ukázali, že u mužov s nadváhou trval milostný akt v priemere 7,3 minúty a u ostatných mužov, ktorí netrpeli nadváhou, ale boli štíhli, či chudí trvalo sexuálne splynutie s partnerkou priemerne len 1,8 minúty. Tak, toto je skutočne dosť málo nie? Nielen, že za takto krátky čas sa nestihne ani zmeniť poloha, nieto ešte vystriedať ich viacero, ale si ani nevšimnete, že prežívate niečo príjemné.
Tak toto teda nie!
Tak toto je už príliš!
Neviete kde je nejaká dobrá cukráreň?

Letné kino

Čím som starší tým menej ma zaujímajú ženy, moje rovesníčky. Ani tie o pár rokov mladšie ma už nedokážu zaujať. Dokonca ani tie o desaťročie mladšie.

Stále si všímam len tie, čo práve dosahujú tridsiatku, alebo sa cez tridsiatku prehupli len veľmi nedávno.

Asi som sa kdesi zasekol vo vývoji. Niekde okolo tridsiatky.

Musím povedať, že je to retardácia veľmi príjemná. Pre mňa, lebo tie tridsiatničky považujú môj pohľad už len za otcovský, alebo za pokus o nevyžiadanú výchovu alebo iné nežiaduce vmiešavanie sa do ich súkromia.
Určite nie ako prejav môjho záujmu o ich mladé svieže telo.

Tak si ich aspoň so záujmom obzerám a hodnotím a tie, ktoré za to stoja si premietam v situáciách, ktoré poznám z erotických filmov. Alebo z mojich spomienok. Už dávno viem, že v tridsiatke sú panny už len tie morské.

Nuž čo. Veď aj do kina sa chodí len pozerať a ja na kino nemám čas, tak možno až v penzii.
Vonku sa otepľuje, kabáty vymizli a obtiahnuté tričká s minisukňami začínajú novú letnú festivalovú prehliadku.
Letné kino začína.

O štatistike

Zúčastnil som sa jedného babského večierku. Nie preto, že by som sa cítil baba, ale len tak náhodou. Stretol som svoje kamarátky v krčme ako oslavovali narodeniny jednej z nich. Bol to taký ježibabinec, asi dvadsiatich rozjarených paničiek pri veľkom stole, tak som ich chcel len pozdraviť a ísť ďalej. Ale nedalo sa. Pozvali ma k stolu a nedovolili odísť. Stôl bol plný studených mís a zamiešaných tatárskych biftekov. Naliali suché víno s ušľachtilým prívlastkom, tak som zostal, sedel a popíjal. A počúval, lebo k slovu sa nedalo dostať. Ich promile alkoholu svedčilo o tom, že už nejakú chvíľu oslavujú a majú predo mnou poriadny náskok. Tak som sa ani zbytočne nesnažil.

Po chvíli ma ich rozhovor zaujal. Jedna, matka troch detí, vyhlásila, že by úd svojho manžela nikdy do úst nezobrala. Po jej desaťročnom manželstve s mojím priateľom to znelo dosť prekvapivo. Aj som ho v duchu ľutoval. Jej vyhlásenie sa ale stretlo s vlnou odporu. V búrlivej debate sa ženy rozdelili na dve skupiny, na fajčiarky a nefajčiarky. Treba povedať, že nefajčiarka zostala osamotená. Našťastie. Ale polemika pokračovala ďalej. Potom sa fajčiarky rozdelili na hltačky a nehltačky. Boli približne v rovnakom pomere. Debata začala byť zaujímavá a pre mna poučná, tak som len ticho sedel, popíjal a počúval ďalej.

Hltačky sa zas začali deliť na hltačky s chuťou a hltačky bez chuti. Tie s chuťou sa k tomu hrdo hlásili.

Ak zoberiem ich vzorku ako štatistickú, tak 5 % žien sú nefajčiarky a 95 % sú fajčiarky. Asi 45 % je nehltačiek a asi 50 % je hltačiek. 35 % je hltačiek s nechuťou a len asi 15 % je hltačiek s chuťou. A to sa možno len tak naparovali pod vplyvom alkoholu.

Vtedy som si spomenul na Cicu, ktorá kedysi povedala, že muži vyhľadávajú rýchlomultiorgazmické ženy. To že hľadajú aj hltačky s chuťou jej nejak ušlo. Dnes viem, že kombinácia týchto dvoch vlastností je štatisticky naozaj veľmi vzácna.

Očarený krásami štatistickej vedy som dopil a nenápadne sa vytratil na cestu domov.

Odvtedy tajne pozorujem ženy a snažím sa ich v duchu zaradiť do správnej štatistickej skupiny.

V bare

Chlapec je sám. Sedí pri barovom pulte a premýšľa. Vždy to mal rád, lebo si takto mohol rovnať myšlienky. Aj teraz to potrebuje, lebo je medzi nimi príliš veľa otázok a len málo jasných odpovedí. Nikdy nemal rád otázky bez jednoznačných odpovedí, ale vie, že život také často prináša. Niektoré sa časom vyriešia samé. Niektoré otázky zostanú nezodpovedané navždy. Je hrdý na to, že takých mal oveľa menej, ako ich mali tí ostatní okolo. Vždy to tak bolo. Ale dnes už vie, že sa im nedá vyhnúť.
Spomenul si na svoju dcéru ako sa s ním radila. Ako sa sama bála dať si jasnú odpoveď. Ako s napätím čakala na jeho radu. Ako sa bál dať jej jednoznačnú odpoveď.
Dnes by takú potreboval on.
Dcére dal odpoveď až po pár dňoch. O to viac sa z nej tešila. O to razantnejšie sa pustila do svojho rozhodnutia, ktoré jej vtedy schválil.
Chlapec sa s nikým radiť nechce. Vie, že rozhodnutie musí spraviť sám. Vie, že už nemá veľa času na váhanie. Vie že ak spraví chybu nebude mať čas aby ju napravil. Už nikdy.
Chlapec sedí pri bare za Atlantikom, ale v myšlienkach je doma. Za chrbtom mu šumí more, ale odpovede neprichádzajú. Predstavuje si jeden krásny úsmev a vôňu. Predstavuje si aké by to mohlo byť krásne.
Keby...
Chlapec je sám.

Nevie byť sám

Chlapec si dnes zas uvedomil túto skutočnosť. Viac ako kedykoľvek predtým. Vie, že už dlho je to pravda. Bez ohľadu na to, či ju vnímal a uvedomoval si ju, táto skutočnosť je už veľmi dlho súčasťou jeho života.
Chlapec dokáže byť kľudný, šťastný a spokojný, len ak ju má vedľa seba. Vie, že ak natiahne ruku, a môže sa jej dotýkať a cítiť jej telo a vôňu a teplo, ktoré vyžaruje, tak len vtedy dokáže byť úplne uvoľnený. A je úplne jedno, či spí nahá vedľa neho, alebo sedí pri ňom v aute, alebo na stoličke pri jeho pracovnom stole. Je to pocit bezpečia, kľudu a pokoja. Je to tá každodenná chvíľa, ktorú potrebuje, pre ktorú sa mu oplatí žiť. Je to stav, ktorý dokáže prerušiť všetky jeho starosti a zahnať ich kamsi ďaleko. Za nepreniknuteľnú hradbu, ktorú okolo neho dokáže postaviť len ona. Lebo len ona ho dokáže ochrániť pred všetkým nepríjemným, čo prináša každodenná skutočnosť. Už si ani nevie predstaviť, ako by mohol tomu všetkému čeliť a brániť sa bez nej.
Niekedy mu stačí jej úsmev a nežný dotyk. Niekedy potrebuje viac. Najväčší pocit ochrany a tým aj najväčšieho kľudu a pokoja má, ak ho celého zakryje svojím telom. Chlapec je najšťastnejší ak cíti v rukách jej krásny zadok a ženské stehná a jej ťažké prsia pritlačené na jeho hruď a pevné zovretia jeho mužnosti v jej sladkom lone. Každý dokonalý pohyb jej bokov je ako nežné pohladenie, ktoré cíti tak výrazne ako by mal obnažené všetky nervové ukončenia, ktorými ju vníma.
Takto sa mu zastaví čas a vtedy chce, aby sa už nikdy nerozbehol, a aby takto mohli zostať až na večnosť.
Vtedy ju poprosí aby sa nehýbala a vnímala s ním cestu do nekonečna.

Zadok

Zadok je veľmi vážna vec. Hlavne ten jeden. Teraz nemyslím na ten môj, aj keď ani ten by som nepodceňoval. Už párkrát som si ho spálil a potom som nemohol sedieť. Aj som si ho natĺkol a dopadlo to podobne. Preto viem aký je dôležitý.
Nie, teraz mám na mysli ten, ktorý ma dokáže krásne hriať pod perinou. Ten, ktorý sa dokáže úžasne vlniť pri každom kroku a je jedno, či je v obsiahnutej minisukni, alebo džínsoch, alebo len tak ako ním príroda obdarila tú šťastnejšiu Devu, ktorá ho má. Šťastnejšiu preto, lebo ženu robí ženou práve zadok. Prsia sú tiež dôležité, ale aj prsia zdedené po oteckovi môžu byť pekné na krásnom, žensky oblom, tele. Ale veľké prsia na chlapčenskom tele s úzkymi bokmi sú len omyl prírody.
Práve spojitosť guľatého ženského zadku s oblými ženskými bokmi je to, čo robí ženu ženou. A aby zadok a boky bolo dokonalé umelecké dielo prírody musia končiť v úzkom drieku.
Väčšina žien tajne túži vyzerať ako top modelky z titulných strán časopisov. A pritom mnohé majú zadok a boky, pri pohľade na ktoré mužom zlyhávajú primárne vitálne funkcie. Zadok musí byť pevný, veľký a guľatý, žiadna kostnatá zovretá pästička. Alebo dve. Ako na predvádzacích mólach, po ktorých promenujú len ľudské chodiace vešiaky na šaty.  Módne prehliadky sú šou pre ženy, preto tie neženské modelky. Aby nerušili. My muži vieme, ako má vyzerať pekná žena. Určite nie ako top modelka.  My milujeme ženy s veľkým Ž. A nie len s Ž, ale aj s ostatným, čo má byť veľké, aby sa na to pohodlne zmestili veľké mužské ruky. Úzky pás a guľaté boky s lonom, ktoré skrýva moc malebného pohybu tohto krásneho sochárskeho diela je to, pre čo sa oplatí žiť a tešiť sa na každý nový deň.
 

Môj priateľ Čas

Niekedy sa len tak zamyslím a premietam si svoj život. Predstavujem si, čo bolo, čo ma ešte čaká a čo všetko by som ešte chcel. Takéto zamyslenia bývajú veľmi nebezpečné, lebo čím ďalej tým častejšie prichádzam na to, že už asi na nič nie som. Na nič zmysluplné alebo inak osožné. Na nič, čo by sa mohlo v budúcnosti zísť a byť prospešné. Komukoľvek.

Kedysi som mohol byť aspoň potešením pre ženy. Alebo nádejou pre mladú vedu, alebo moju začínajúcu obchodnú spoločnosť. Ale toto všetko už dávno pominulo. Zamýšľam sa, či môžem byť prínosom pre firmu čo ma platí. Či by niekto mladší a plný energie nebol pre ňu vhodnejší.

Alebo sa zamýšľam, či by som nemal uvoľniť svoje miesto niekomu kto môže by jej životný partner a reálna opora, nie len teraz, ale aj o niekoľko desaťročí. Nie len niekoľko krátkych chvíľ tak, ako ja.

Zamýšľam sa, či nie je zbytočné celé toto moje snaženie. Či nežijem len v márnych ilúziách.
Na čo komu som?
Potrebuje ma niekto?
Ja za to vlastne ani nemôžem. Celé to má na svedomí môj priateľ Čas.
Ale aspoň jedno viem isto: to čo je zbytočné nebýva smiešne.
Len smutné.
Ale Čas všetko vyrieši.
Definitívne.

Nerozumiem ženám

Dnes som si náhodou spomenul na svoju dávnu priateľku. Bola dobre stavaná s absolútnou neschopnosťou dovidieť si na špičky lodičiek. Jej hruď bola vyvinutá tak, že bez zrkadla to proste nebolo možné. Aj postavu mala takú. Bola ako presýpacie hodiny. S úzkym pásom a guľatými bokmi a pevnými stehnami. Úplne ako antická Venuša z klasického obdobia. Hoci mala len niečo po dvadsiatke, mala rada milovanie vo všetkých formách ako skúsená žena. Áno, aj v trojici s ďalšou ženou. Preto som ju občas pozýval na rôzne výlety a erotické stretnutia.

Podobná bola aj moja ďalšia kamarátka, len už nepotrebovala zrkadlo a ani tie presýpacie hodiny až tak nepripomínala, ale zato mala tak dlhé nohy, že keď ich roztiahla, tak sa určite rozkýval luster. Mala totiž cez meter osemdesiat a postavu ladných tvarov ako modelka z Vogue. Bola škorpiónka, a tie netreba prehovárať na žiadne erotické experimenty.

Obe som ich pozval na výlet so mnou do starobylých Atén. Ubytovali sme sa v izbe s veľkou manželskou posteľou a prístelkou pod oknom, za ktorým bola Akropola. Vedel som, že prístelku nebudeme potrebovať, lebo aj napriek tým ťažkým prsiam a dlhým nohám sa do jednej postele zmestíme všetci traja.

Aj sme sa zmestili.

Prekvapenie som zažil až večer, keď sme si po spoločnom sprchovaní ľahli všetci do postele. Venoval som sa im obom tak ako sa obe venovali mne a sebe navzájom. Najprv sme sa hrali s tou dlhonohou na jazdu na koni a potom na krotiteľa a spínajúceho sa býka. Keď som neskôr chcel aby sa vystriedali, tak tá venuša sa stále snažila toho koníka upokojiť len ústami. Keď som jej povedal, že to chcem tak ako to robia motýle, tak mi povedala, že je zamilovaná a nechce svojho priateľa podvádzať a že zostane len pri oblizovaní a prehĺtaní.

A pokračovala až do konca s dobrým pocitom, že nie je neverná.

Ja som taký pocit nemal. Nemal som ho ani po druhej noci, čo sme spolu v Aténach strávili, hoci sa situácia opakovala rovnako.

Asi nerozumiem ženám.