
Odchádzam, tak ako vždy, pred koncom zimy, do teplých krajín. Tentokrát opäť do Karibiku, tam kde sa hrá len rege a Bob Marley je uctievaný ako boh.
Do Bratislavy sa vrátim až budú cigánky na chodníkoch predávať snežienky a fialky a na sneh si už nik nebude pamätať.
Už som tu písal, že si takto skracujem zimu. Vždy na jej začiatku a pred jej koncom odídem na horúcu pláž s barmi, kde kokteily s ľadom, rumom a ananásom nik nepovažuje za alkohol, najmä ak ho podá dlhonohá mulatka s veľkými čiernymi očami. Je mi ľúto tých, na slnku zružovených Európaniek a Američaniek, ktoré budú len snívať a svoje predstavy kresliť prstom do piesku na pláži.
Aj tak to večný Karibik zmaže svojím príbojom.
Aj tak sa vrátim domov a zas sa budem tešiť na najbližší začiatok zimy, aby som sa opäť mohol vrátil na horúci piesok a aby ma neskutočne modré more mohlo zas hojdať vo svojich vlnách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára