Staroba

Blíži sa deň, keď sa bude prepisovať letopočet v dátume. Zas budem o rok starší. Staroba sa blíži a nič na tom nemení ani fakt, že som si ju vôbec neobjednal.
Budú sa mi čím ďalej tým viac páčiť len mladé dievčatá, ale ponuky budem dostávať len od starých korytnačiek. Staroba mi postupne zoberie všetky sily, ale chúťky zostanú. Uvedomujem si, že budem mať more času, ale žiadne nápady ako s ním naložiť.
Všetky topánky ma časom začnú tlačiť, alebo mi budú padať. Lyžicu na obúvanie budem potrebovať aspoň meter dlhú.
Začnú mi hovoriť pamätník práve v čase, keď si všetko prestanem pamätať. Čím budem mať menej zubov tým budem kúsavejší.
Strávim väčšinu času v posteli. Nie z pohodlnosti alebo kvôli rozkošiam, ale preto, že sa z nej nebudem dokázať postaviť.
Postupne si zadovážim množstvo okuliar, na blízko, do diaľky, na šírku, bifokálne, trifokálne, ale poriadne budem vidieť len s jednými starými otlčenými a okúsanými s jednou nožičkou odlomenou, ktoré nenájdem nikdy, keď ich budem potrebovať.
Ak sa niekam posadím, v kine, divadle alebo len tak v parku, aby som si vychutnal krásu okamihu, hneď zaspím. Postupne sa v spánku začnem pocikávať. Potom už nie len v spánku.
Budem mať veľa skúseností a zážitkov, ale žiadnych poslucháčov ochotných si ich vypočuť.
Budú mi hovoriť ako dobre vyzerám akoby nevedeli, že mám doma zrkadlo. Vlasov budem mať dosť, ale na oveľa menšiu hlavu.
Konečne budem mať veľa času na čítanie, ale na konci stránky si už nebudem pamätať o čom bola.
Nech mi uvaria čokoľvek buď dostanem pálenie záhy, alebo zápchu alebo hnačku.
Do vane poleziem dolu hlavou, lebo sa už nedokážem predkloniť. A cikať budem tak dlho a tak často, že mi nebude zostávať čas sa napiť.
Keď mi zas niekto príde želať k Novému roku, aby som sa dožil aspoň stovky, tak ho asi pošlem do prdele.

 Piatok, december 26, 2008