Nepriznávajte sa!

Stretli sme sa na korze na terase pod slnečníkom. Prišla krásne upravená, v provokujúcej minisukni a priliehavej blúzke s veľkým výstrihom. Oči mala skryté pod veľkými tmavými okuliarmi tak, že trochu pripomínala muchu pod mikroskopom. Keď sme si objednali kávu a pomarančový fresh, tak bez slova hodila na stôl hŕbu fotografií. Na fotografiách bola krásna prsnatka, asi dvadsaťročná, zjavne na dovolenke niekde pri mori. Keď som sa na fotografie dostatočne napozeral, tak sa ma spýtala, či ju poznám, či viem kto to je. Nevedel som a dosť ma to škrelo. Rozmýšľal som, či si môžem vypýtať na tú sexi prsnatku telefón, ale nechcel som ťahať tigra za nohu, lebo bola dobrá priateľka mojej manželky a mohla by ma vyzradiť.
Vtedy som si všimol, že pod tmavými okuliarmi má uplakané oči.
Povedala mi, že fotografie objavila náhodou medzi manželovými vecami. Po krížovom výsluchu, ktorý nasledoval sa jej manžel a môj dobrý priateľ, priznal, že jarná služobná cesta nebola ani tak služobná, ako výlet k moru s jeho prsnatou milenkou. Teraz je nešťastná a plače, lebo manžel povedal, že keď chce, tak sa s ňou rozvedie. Spomenul som si na nášho bývalého prezidenta, ktorý tvrdil, že sa netreba nikdy priznať. Že on prežil len preto, že zapieral. Ostatných popravili.
Aj Plzák tvrdí, že zapieranie je základ harmonického rodinného života.
Pretože obaja sú moji dobrí priatelia, tak som sa ponúkol, že im pomôžem a s mladou sa porozprávam a vyhovorím jej rozbíjať rodinu s deťmi.
Ani som si nemusel nič pýtať a mal som na stole prsnatkine meno a telefónne číslo.
Musím priznať, že môj priateľ má vkus. Bola krásna a sexi. Mala rada milovanie a nečakala, kým som chcel niečo ja, ale vždy začínala sama. Bola vášnivá a nenásytná. Doma som povedal, že idem na služobnú cestu na východ a strávil som s ňou tri dni a tri noci v hotelovej izbe v Tatrách.
Keď som sa potom vrátil domov, tak som bol taký unavený, že moja manželka mi začala dohovárať, načo v mojom veku chodím na také namáhavé túry po tatranských štítoch. Keby tak tušila, že to neboli tatranské štíty, ale minimálne Himaláje! A bez kyslíku.
Môj priateľ sa s rozchodom rýchlo zmieril, lebo mu tiež viac záležalo na rodine ako na vášnivom sexe.
Po pár týždňoch som ich stretol ako s manželkou, ruka v ruke, vykračujú po chodníku. Už z diaľky na mňa s úsmevom mrkal, lebo dobre vedel, čo práve prežívam. Vraj aj on musel po dovolenke niekoľko dní oddychovať. Jeho manželka ani netušila, čo je dôvodom môjho prudkého chudnutia, lebo som nechcel, aby ma vyzradila. Nechcel som žiadne problémy v manželstve. Tiež na mňa mrkala, lebo mi bola vďačná, že ich manželstvo som zachránil.
Ale kto zachráni to moje?

Utorok, jún 10, 2008