utorok 4. februára 2014

Chcem byť ako lev

Môj dobrý priateľ Oliver mi pred tým ako sa upil k smrti odovzdal veľa múdrych myšlienok, ktoré ma sprevádzajú celý život. Bol odo mňa o generáciu starší a určite vedel čo hovorí. Nikdy nemal rád šport a vždy ma pred ním varoval. Nemal rád kolektívne športy a tými individuálnymi priam pohŕdal. Tvrdil, že športovanie je proti prírode, že v prírode žiaden tvor nešportuje. A to je fakt, je to len ľudský výmysel.
Úprimne ľutujem všetkých tých, ktorí pred odchodom do zamestnania najprv utekajú do fitness a v pote tváre zdvíhajú závažia a zas ich kladú na to isté miesto, len aby mali krásnu svalnatú postavu. Alebo tých, ktorí s prepáčením, behajú kilometre po hrádzi aby mali kondíciu. Toto skutočne nemá v prírode obdobu.
Úprimne, ruku na srdce, videl niekto z vás leva ako dvíha činky? Vidíte! Lev len leží v tieni a spí. Zobudí sa len v tedy, keď sa chce najesť. Mysleli by ste si, že vtedy začne loviť a nebodaj behať? Veľký omyl. Počká kým mu levice niečo neulovia a nedonesú. Potom sa nažerie a v tom istom tieni spí ďalej. Lev so svojou svalnatou a šľachovitou postavou je symbolom sily a zdravia a kráľom zvierat. Nikto ešte nevidel tlstého leva.
Po Vianociach sa moja váha zas zobrazuje ako trojciferné číslo. Aj košele a saká mám akési tesnejšie, ako boli predtým.
Som síce taký svalnatý šľachovitý typ, len to pod tým sadlom už nie je veľmi vidieť.
Už sa neviem dočkať jarného slniečka aby som si mohol ľahnúť niekde do tieňa pod strom, aby som mal zas krásnu svalnatú postavu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára