AD: Správne veci, alebo prečo už nechodím do divadla

Môj predchádzajúci príspevok pobúril niektorých mojich priateľov. Treba zdôrazniť, že len niektorých, presnejšie povedané tých ktorí sa živia ako divadelní herci.

Je medzi nimi jeden, ktorý sa okrem hrania v divadle živí dokonca ako riaditeľ divadla. A aký z neho mol byť dobrý futbalista! Ale v jeho nespratnej duši sa raz niečo otočilo a tak istú budúcnosť na zelenom trávniku vymenil za neistú prítomnosť na doskách, ktoré vŕzgajú a trčia z nich hrdzavé klince. A chodí a prosí o sponzorský dar pre divadlo, ktorému šéfuje, aby aspoň oponu mohli zaštopkať a občas vymeniť kulisy.

Ale čo už, ľudia sú rôzni.
Moji priatelia herci mi vyčítali môj blog slovami, že prečo také veci píšem, že už aj tak do divadla chodí málo ľudí a keď si to prečítajú bude ich chodiť ešte menej. Ale ani jeden sa nezamyslel nad tým, či urobili niečo pre umývanie zubov. Takí sú to nevďačníci!
Treba objektívne pripustiť, že tých pobúrených priateľov nebolo  zas až tak veľa. Presnejšie povedané bol len jeden a aj ten nie je herec, len rád chodí do divadla, čo sa mi zdá ešte nezmyselnejšie, lebo, predstavte si, za to mu ani neplatia!

Takže tých pobúrených vlasne nebolo veľa. Asi to bude tým, že si ešte môj príspevok o divadle neprečítali.

Tak ešte počkám do najbližšej premiéry.