Nemám rád narodeninové oslavy a tie svoje by som najradšej oslavoval bezo mňa. Len darčeky a najmä narodeninovú tortu by som si nechcel nechať ujsť.
Mal by som si zablahoželať, lebo ak to neurobím ja, tak ako by som mohol očakávať od iných, že si na mňa spomenú s nejakým prianím. Musím im ísť príkladom. Len neviem ako začať.
V mojom veku sa mi vidí nemiestne želať
si krásnu budúcnosť ktorú mám ešte pred sebou. Alebo želať si veľa
radostných chvíľ, ktoré ešte len prežijem v kruhu svojej rodiny a
svojich blízkych. Ani želanie množstva oslňujúcich pracovných úspechov,
závratnú kariéru a svetové uznanie v budúcnosti už asi nie je reálne.
Ani obzretie sa späť a hodnotenie minulosti na ktorú som právom hrdý nie
je to, čo by som rád v želaniach rozoberal.
Nechcem byť na svoje
narodeniny zbytočne smutný.
Takže asi najrozumnejšie bude zostať v
prítomnosti a uvedomiť si tento neopakovateľný okamih. Ale čím je
vlastne taký výnimočný? Som sám, tak ako obyčajne bývam, sedím pri
počítači a píšem to, čo mi práve tiahne hlavou a rozmýšľam, či pôjdem na
pivo alebo strávim príjemný večer surfovaním na internete.
Najjednoduchšie asi bude tváriť sa pred sebou samým, že o žiadnych narodeninách nič neviem, stačí zmeniť názov tohto príspevku a pekný večer môže začať.
Piatok, február 01, 2008
Zo súdka:
O mne
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára