Zima

Už niekoľko rokov, viac ako desať, chodievam koncom zimy do teplých krajín na dovolenku. Je to môj osobný protest proti zime, ktorú nemám rád. Nemám nič proti zime na horách, ale v Bratislave nemá čo robiť. Nemám rád bratislavskú zimu, ktorá vlastne ani zimou nie je. Je to len občas člapkanica, ktorú v lepšom prípade strieda poľadovica ak teplota náhodou klesne pod bod mrazu. Práve pre občasné zamrznutie tej špinavej nasolenej kaše si vždy kupujem auto s pohonom 4 x 4, aby som sa dostal na kopec, kde bývam. Nemám nič proti zime na horách s vŕzgajúcim snehom a primŕzajúcim dychom na fúzoch, ale prepytujem, nech sa nám netlačí do Bratislavy!
Práve aby som s touto bratislavskou zimou vybabral, tak v tých najväčších mrazoch obvykle odcestujem do tieňa paliem, kde teplota ani v noci neklesá pod tridsať stupňov a vraciam sa až začiatkom marca, keď kvitnú fialky a v našej záhrade spievajú vtáčiky.
Tento rok však zima vybabrala so mnou. Je začiatok februára, po snehu a mraze ani chýru, po záhrade vykračujú drozdy a spievajú na slniečko, ktoré povzbudzuje prekvapené nové lístočky na vždy zelených kríkoch a stromoch, ktoré tam mám. Aj trávička už má tú optimistickú čerstvú svetlozelenú farbu. Moji psíčkovia ležia na chrbtoch so všetkými štyrmi labami otočenými k nebu a nechávajú si slniečkom vyhrievať nažraté bruchá.

Nemám rád takúto zimu, lebo ešte stále nemám dôvod kúpiť si letenku, ktorých je na internete prebytok a odletieť niekam k rovníkovej pláži. Je to nespravodlivé, lebo dovolenku si určite zaslúžim. Aj pohon všetkých štyroch kolies sa mi začína zdať zbytočným luxusom. Už ani na to počasie sa nedá spoliehať. Zdá sa, že tento rok zima vybabrala so mnou a nie ja s ňou.

Sobota, február 02, 2008