Odborníci vedia, že počiatky pijáckej kultúry ľudstva sa spájajú s prechodom matriarchátu na patriarchát. Alkohol patrí predovšetkým k mužovi a dotvára jeho osobnosť podobne ako zbraň, tabak, či vôňa konského potu.
Konzumácia piva vytvárala spoločenstvá, najprv predovšetkým vojenského typu, neskôr rôzne pivné bratstvá.
K tým zaujímavým patrí napríklad KGB - The Knights of Glory and Beer.
Najstaršie historické dôkazy o existencii piva pochádzajú zpred viac ako 5 tisíc rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou objaviteľmi piva boli Sumerovia žijúci na území Mezopotámie v 4. - 3. tisícročí pred n. l. Kedže ešte nehovorili slovensky nazývali pivo "kaš". Používali slad, ale nepoznali chmel, takže nahorklú chuť dodávali pivu opraženým chlebom v popoli. Pivo spolu s datlovým vínom boli najstaršie alkoholické nápoje. O pive nájdeme zmienky aj v epose o Gilgámešovi. Pivo bolo súčasťou hodovných stolov vtedajších bohov. Pálenku vynašli až oveľa neskôr arabi, terkelicu a lavórovicu ešte o niečo neskôr Slováci.
Verejné výčapy piva sú doložené v Chamurabiho zákonníku z 2. tisícročia pred n. l. Tu sa tiež uvádzajú tresty výčapníkom za nedočapované poháre a iné okrádanie, jednoducho ich hodili do vody. Vzhľadom na to, že v tej dobe málokto vedel plávať jednalo sa o pomerne prísny trest. Zlaté dno šenkárskeho podnikania dokladá výčapníčka Kubata, ktorá sa prepracovala od pípy na královský trón v meste Kiš. Je to najstarší prípad histórie, kedy žena zasadla na královský trón. Z tejto doby pochádza porekadlo "Kde sa pivo varí, tam sa dobre darí.", čo sa v praxi uplatňovalo tak, že pri plienení dobytého mesta sa všetko zničilo, ale pivovar musel zostať nedotknutý.
Egypťania prebrali a zdokonalili sumerské skúsenosti s varením piva, vynašli červené pivo (farbené plodmi mandragory) a dali pivu bohyňu Hathór zobrazovanú v podobe kravy, vždy opitej. Bola povestná svojou krutosťou, ktorá ju opúšťala len ak bola opitá od piva, čo však bolo veľmi často. Myslela si, že červené pivo, ktoré pije je krv nepriateľov, ktorých porazila v boji.
Éra antiky neznamenala pre rozvoj piva priaznivé obdobie. Víno a medovina vyhrávali na celej čiare. Jedinú výnimku tvorili starí Germáni, ktorí varili pivo a do medoviny pridávali chmel. Pozostatky nápojov z pomedzia piva, vína a medoviny sa zachovali dodnes, napr. mexická Corona alebo brnenský Červený drak.
Sympatickí pivári boli Vikingovia, Kelti, starí Fíni a Angličania. Vikingovia sú vynálezcovia tzv. vymrazovania piva. Asi náhodou prišli na fakt, že v pive najprv zamrzne voda v podobe kryštálikov a alkohol nie, čo spôsobí vyššiu koncentráciu alkoholu v tekutom zostatku. Opití pivom netrafili domov a tak boli pravdepodobne prví európania na americkom kontinente.
Výrazný rozvoj piva nastal až v rannom stredoveku. Prvá písomná zpráva o varení piva pochádza z Pražskej vyšehradskej kapituly z roku 1088. Počiatky pestovania chmelu sa viažu ku kláštorným záhradám. Pivo sa chmelilo v kláštoroch od 11. storočia. Mnísi sa viac oddávali modleniu k pivu ako zbožným modlitbám.
Ďalší prudký rozvoj je datovaný do obdobia zakladania miest - 13. stor., kedy k mestským výsadám patrilo právo variť pivo. Od roku 1295 sa varí pivo v Plzni. Stredoveké pivo sa podobalo tomu dnešnému len veľmi málo. Obsahovalo kvasinky a iné mechanické kúsky, čo spôsobilo, že bolo považované skôr za jedlo ako nápoj. Niektorí pivári sú verní tejto tradícii dodnes. Mestské právo variť pivo sa stalo v 16. storočí politickým problémom, ktorý Vladislav Jagelonský vyriešil udelením práva šlachte variť pivo na svojich panstvách.
William Shakespeare vstúpil do dejín piva základnou filozofickou otázkou vyslovenou ústami Hamleta, princa Dánskeho: "Piť či nepiť, to je otázka!" (V angl. origináli: "Beer or two beer, that´s the question!")
Táto doba sa stala typickou zakladaním malých miestnych pivovarov, z ktorých niektoré pretrvali dodnes a nové vznikajú.
Novodobé dejiny zastihli Ameriku v rukách indiánov s kukuricou ale bez piva, ale už v roku 1634 bol v Bostone otvorený prvý výčap kukuričného piva a kukuričnej whisky. Noví osadníci často tasili rýchlejšie krígle s pivom ako colty. Anglickí puritáni pribrzdili konzumovanie alkoholu na americkom kontinente, čo cez obdobie prohibície čiastočne pretrváva dodnes.
Stredná Európa je od novoveku vlasťou piva. Najmä Nemecko a Čechy sú kolískou stále nových druhov piva. Nezaostáva Dánsko, Holandsko, Anglicko ale ani Slovensko, napríklad v zapíjaní piva borovičkou, čo dokážu len niektoré národy na svete. Novovek prispel k skvalitneniu piva vedeckými objavmi; J. Watt, Carl von Linde (parný stroj a vynález umelého chladenia) Louis Paster (objavy v oblasti mikrobiológie - pasterizácia piva) atd. V priebehu 19. storočia sa stáva z výroby piva významné priemyselné odvetvie, na čo reaguje medzinárodné robotnícke hnutie ústami Karola Marxa: "Pivári všetkých krajín, spojte sa!".
V roku 1946 bolo vo vtedajšom Československu 280 fungujúcich pivovarov, ktoré produkovali neprehľadné množstvá rôznych značiek piva. Nástup komunistickej moci v roku 1948 zaviedol plošnú reguláciu a zahájil "nebývalý" rozvoj pivovarníctva, ale aj výstavbu nových pivovarov (napr. Mostecký pivovar, Nošovický pivovar Radegast a ďalšie), tak že v roku 1989 zostalo v Československu 71 pivovarov, združených v 12 štátnych podnikoch s niektorými ťažko pitnými druhmi piva.
Tento trend bol po roku 1989 zmenený, otvorili sa brány podnikaniu, opäť sa pestujú staré tradície alebo vznikajú nové s novými produktami, v tvrdom konkurenčnom prostredí, kde vyhrávajú nie tí najväčší, ale tí najlepší. A produkty tých najlepších si môžete vychutnať u nás v KGB.
Pivo sa stalo obľúbeným nápojom nežného pohlavia. Medzi milovníčky piva patrí napríklad Pamela Anderson Lee. Prinášame Vám úryvok domáceho videa, ktoré si pre vlastnú potrebu nahrala Pamela a Tommy Lee. Video im ukradol neznámy páchateľ, reklamné agentúry a distribútori piva na ňom zbohatli a nám sa ho podarilo získať ako makulatúru zo spisov KGB. Zo známych celebrít je veľkou milovníčkou piva tiež Claudia Schiffer. Pravideľne navštevuje našu krčmu a vie oceniť chladené pivo načapované na "šnit". Treba poznamenať, že ho tiež dokáže na šnit aj vypiť.
Význam piva neustále rastie. Z celosvetového sa mení na globálny v tom pravom slova zmysle. Z archívu KGB sa nám podarilo získať snímok z 20. júla 1969, ktorý počas misie Apolla 11 urobil kozmonaut Aldrin. Na fotografii je prvý človek na Mesiaci - kozmonaut Armstrong (s pivom). Snímok doteraz nebol, z nepochopiteľných príčin, publikovaný, a tak sme prví, ktorí ho zverejňujú. Určite Vás bude zaujímať kto dodával výčapné zariadenie a zásobu piva pre komplex Apolla 11. Aj keď doteraz táto informácia patrila medzi utajované skutočnosti prinášame dnes s istotou vieme, že to bola piváreň KGB.
Aj praktikantky v Bielom dome vedia, že s pivom sa dostanú najďalej. Vie to aj žilinský tankista, ktorý vošiel do dejín svojím výrokom: A predsa ma točí!
(Písané pre KGB - Krčmu Gurmánov Bratislavy)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára