Moje myšlienky

Pomaly sa končí prvý mesiac, čo som začal dávať moje myšlienky na papier. Vlastne nie na papier, ale do pamäťových buniek akéhosi vzdialeného servera, kdesi vo virtuálnom priestore. Papier na takéto nezmysly míňať nechcem, lebo si vážim naše lesy, aj keď už dávno nie sú naše.
Začal som tento blog písať preto, že jedna moja priateľka mi prezradila, že si svoje myšlienky zapisuje a raz ich vydá v podobe knihy. Zatiaľ vraj nemá dosť peňazí na to, aby si mohla dovoliť vydať knihu. Asi si, chúďa, myslí, že potom si celý náklad bude musieť od vydavateľstva kúpiť. Celý nie, lebo ja si určite jednu jej knižku kúpim a prečítam. Prezradila mi, že celá ich rodina je podobne postihnutá. Píšu si vlastné blogy, píšu do novín a dokonca vydávajú vlastné knihy. Začal som im trochu závidieť a povedal som si, že prečo by som aj ja nemohol byť taký? Veď tiež občas mávam nejaké myšlienky a pokým sa nerozplynú v potokoch alkoholu, tak ich môžem aj zachytávať. A keďže myšlienky sú čím ďalej tým vzácnejšie, tak sa nebudem zdržiavať ich preberaním a zachytím pre istotu všetky čo mám.

Vlastné myšlienky sú tie najlepšie, pretože im vždy rozumiem. Často nerozumiem myšlienkam tých druhých a čím som starší, tým sa o to aj menej snažím. Napríklad nerozumiem, aké myšlienky spôsobili to, čo sa stalo, pokiaľ som sa ja snažil hľadať tie svoje vlastné v londýnskych puboch.

Aj preto som začal písať. Možno to lepšie pochopím, keď si to prečítam s odstupom času.
Vlastné myšlienky sú tie najčistejšie. Nebudem ich nikomu dávať čítať, lebo hocikto má hneď ambíciu mi ich začať triediť a nebodaj vylepšovať a všelijako prekrúcať. Akoby boli jeho! Mnohí ľudia zabúdajú, že doby kedy bolo všetko spoločné máme už dávno za sebou.
Tak som si teda zas sadol k počítaču a počkám na nejakú myšlienku, aby som ju mohol zachytiť. Ale myšlienky sú ako malé deti, raz ich je všade plno a nestačíte ich ani sledovať a niekedy sú schované a skrývajú sa a sú tichúčko ako pena. Ale ja sa odradiť nenechám. Čakám ďalej, kým sa nejaká myšlienka zjaví. A zatiaľ si krátim dlhú chvíľu písaním týchto riadkov.
  Pondelok, február 25, 2008