Deň "Ď" konečne nadišiel a ja som prevzal novučičký voňavý byt. Zariadil som ho nábytkom a doplnkami, lebo viem, že taký sa ľahšie prenajme. Obrátil som sa na moju priateľku, najšikovnejšiu spomedzi všetkých realitných šťúk, aby mi našla nájomníka. Skutočne po krátkom čase ma zoznámila so sympatickým šikmookým Japoncom, ktorý sa mi stále klaňal. Aj ja som sa mu klaňal, ale nie až tak hlboko, lebo mám svoje skúsenosti s týmto národom. Jeho materská firma, ktorá investovala do podnikania na Slovensku niekoľko desiatok miliónov Euro, mi ponúkla vyššie nájomné, ako som očakával. To bol dôvod, prečo som mu vyhovel a byt vybavil vecami, ktoré sa obvykle do nájmu nedávajú.
A vtedy prišlo prekvapenie. Zásuvka určená na televízor nefungovala. Darmo bol televízor japonský. Ani stojaca lampa v druhej izbe nesvietila. Proste mal som dve zásuvky bez prúdu. Závadu som reklamoval a hneď mi poslali elektrikára. Ten postupne preklepal steny, ako internista pri vyšetrovaní brušnej dutiny, a objavil ďalšiu dvojzásuvku zaomietanú pod povrchom steny. Usmial sa, vytiahol z kufríka novú a do vysekanej diery ju namontoval.
Po tomto odbornom zásahu mám miesto dvoch až tri zásuvky bez prúdu. Elektrikár povedal, že chyba bude niekde inde a obaja sme spokojní odišli domov.
Zo súdka:
O podnikaní
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára