Kenya

Už som tu raz napísal, že mám rád zimné dovolenky, keď môžem utiecť do nejakej teplej krajiny s teplým morom. Okrem Austrálie som obišiel všetky kontinenty a subkontinenty. Okrem Austrálie preto, že už nechcem tak dlho sedieť v lietadle ako cestou na Thai Wan. Rozhodol som sa pre princíp raz a dosť!
Tento rok som sa tešil na to, že v zime už po štvrtýkrát pôjdem do Kene, mojej zamilovanej krajiny. Určite to nie je len moja láska, lebo každý kto tam bol musel mať podobné zážitky ako ja.
Piesok na plážach nie je žltý alebo šedý, ale úplne biely. Ako múka. A tak aj vyzerá. Nesype sa ale zostáva v hrudkách ako hladká múka keď sa vyklopí zo sáčku. Ak v Keni chcú vyrobiť presýpacie hodiny musia si piesok doviezť, lebo ten ich sa dá používať skôr na púdrovanie ako na primiešavanie do omietok. Aj preto málokedy svoje domy omietajú, a to sa ani nemusia báť, že by si zafŕkali okná, lebo žiadne nemajú. Maximálne sieťku proti hmyzu.
More je také teplé, že nie je potrebné pomaly kráčať do hlbočiny po tom bielom púdri aby si koža postupne zvykala na chladivé morské vlny. Má totiž v priemere 30° C. Aj teraz v zime, lebo na rovníku nie je zima nikdy. Len leto. Napriek tomu more pôsobí osviežujúco, lebo vzduch je ešte oveľa teplejší.
Neopakovateľná je krása kenskej buše ešte stále plnej divej zveri, ktorá si príde až k okienku Jeepu vypýtať malý suvenír. Podobne ako v našej zoo, ale bez mreží a betónu.
Najkrajší na celej Keni sú ľudia. Stále sa usmievajú svojimi bielymi perfektnými zubami. Ako reklama na Erilex. A nie sú to len reklamné úsmevy, alebo keep smiling bez úprimnosti. Je to skutočná radosť z toho, že vidia cudzinca a najmä belocha. Beloch je pre Keňanov symbolom pracovnej príležitosti a teda šance prežiť. Je symbolom poriadku, ktorý tu Briti niekoľko storočí zavádzali. Ich úradný jazyk - angličtina však nie je zďaleka tak malebný pre ucho Slováka ako ich rodná svahilčina. Svahilčina je veľmi podobná slovenčine, určite máme niekde spoločné korene. Napríklad ak si Keňan chce isť pospať, aby si oddýchol od horúčav, tak sa rozlúči slovami lala salama podobne ako Slovák, keď povie idem hore salámou. V svahilčine to ale zďaleka neznie tak vulgárne. A vetu hakuna matata určite nie je potrebné prekladať, lebo ju pozná každý slovák už od útleho detstva.
V malebnom prístavnom meste Mombasa, ktoré má oficiálne necelý milión obyvateľov, ale žije tam temer dva milióny ľudí, som si zamiloval veľa krásnych miest a vždy som si predstavoval, že by som tam chcel tráviť čas od októbra do apríla. Je to jedno z mála miest na zemeguli, kde viem, že by som bol určite šťastný. Aj nová developerská výstavba v meste má svoje čaro. Zamiloval som si jeden nový, ešte neobývaný dom, ktorý bol na predaj aj so záhradou s bazénom. Bol päťizbový a predával sa v prepočte z kenských šilingov na slovenské koruny za necelých 800 tisíc. Na miestne pomery veľmi drahý, ale vyvažoval to luxus. Keby ma moja manželka neuprosila, tak by som ho určite kúpil. A najal by som si kuchárku a slúžku a záhradníka a šoféra. Priemerný plat v Keni je okolo 25 amerických dolárov, ale ja by som im kľudne dal aj 50 aby ma milovali. Pri priemernej 70% nezamestnanosti by tomu bolo určite tak.
Ale všetky moje sny sa rozplynuli po nevydarených prezidentských voľbách v závere minulého roku. Nespokojní voliči oboch kandidátov, ktorí od nich dostali približne rovnako hlasov, sa nahnevali na svojich susedov, ktorí volili inak a začali sa nepokoje. A nezhody pokračujú ďalej a mŕtvych pribúda. Už je ich vraj vyše tisíc. Ak vznikne občianska vojna, tak ako býva v Afrike zvykom, skôr ako o dvadsať rokov neskončí.
Neviem, kto sa mi zatiaľ bude starať o môj domček v zálive nad ultramarínovým morom s bielou plážou ako z púdru.

Utorok, február 26, 2008