Viem, že teraz mnohí z vás stratili o mne aj tú poslednú odrobinku dobrej mienky, ale je to smutná pravda. A keďže nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch, tak to dopadlo ešte horšie ako som čakal.
Môj dávny priateľ, ktorý kedysi robil riaditeľa banky a neskôr vytvoril najznámejšiu celoslovenskú sieť obchodov s kancelárskou a výpočtovou technikou si dnes užíva kapitalizmus a už dávno na pracovné povinnosti zabudol. Nechcel byť ako lev a preto si pravidelne chodí zoceľovať svaly to toho fitness a s prepáčením to prekladá skvošom, vraj aby mal kondičku a tehličky na bruchu. Náhodou sme sa v tom centre stretli a dali do reči. Hneď mi predstavil svojho osobného trénera, ktorý nad ním stál a každý jeho cvik si starostlivo zapisoval do diára. Vraj je to majster sveta v kulturistike vo svojej kategórii. A hneď mi ho ponúkal, vraj jeho služby nie sú vôbec drahé. Slušne som sa vyhovoril, lebo nechcem, aby sa môj poklesok s tým cvičením ešte zvečňoval v nejakom diári. Nechcel som cvičiteľa, lebo takého v našej rodine mali zatiaľ len moji psíčkovia. Našťastie sa mi podarilo vyhovoriť sa.
Keďže chodím do toho fitness už tretí mesiac, tak sa s mojim priateľom a jeho cvičiteľom stretávam pravidelne. Ten cvičiteľ sa stále na mňa milo usmieva, lebo stále dúfa, že mu jedného krásneho dňa začnem zapĺňať voľné miesto v jeho diári.
Raz ma stretol pri stacionárnych bicykloch. Ja som už usilovne šliapal a podľa búchania srdca som si myslel, že som niekde pri Čadci, ale cvičiteľ ma hneď zbadal a prisadol si na ten vedľajší bicykel a začal za mnou šprintovať. Viedli sme nezáväzný rozhovor o dievčatách a pive a obaja sme sa v duchu tešili, že aj týmto si budeme spríjemňovať voľné chvíle.
V tom prišla jedna nevychovaná že vraj celebrita s mikrofónom a televíznou kamerou a začala s cvičiteľom robiť rozhovor pre svoju televíziu. Tváril som sa, že tam vôbec nie som, pýril som sa, šliapal do pedálov ako o dušu a pozeral som všade, kde sa dalo, len do kamery nie. Ale kameraman si myslel, že pohľad na mňa bude dobrou ilustráciou k cvičiteľovým slovám a za každou jeho druhou vetou skončil s kamerou na mojej spotenej tvári a prešiel celú moju postavu až k pätám.
Sotva som stačil vtiahnuť brucho!
Najhoršie ma však čakalo až o pár dní. Po odvysielaní tohto šotu v televíznych novinách Markízy mi postupne začali volať moji priatelia z celého Slovenska, že aj oni sa už chystajú športovať. Ospravedlňovali sa mi, že im to doteraz nevychádzalo s časom, ale že hneď od zajtra začínajú.
Volali práve mne, ktorý veľmi dobre viem, že šport je proti prírode, a že človek je jediný tvor, ktorý si musí platiť zdravotné poistenie lebo športuje. Mne, ktorý veľmi dobre pozná heslo: Športom k trvalej invalidite!
Zo súdka:
O mne
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára