štvrtok 6. februára 2014

O krásnych ženách

Rozprávali sme sa s priateľmi pri pive, komu sa aký typ ženy páči. Nehovorili sme o tých krásach duševných, lebo v našom veku už vieme, že taká krása sa dá úspešne a dosť dlho predstierať.
Telesná krása sa však predstiera oveľa ťažšie.
Vždy som si myslel, že som na blondíny. Tie nežné, citlivé, modrooké, dlhonohé s veľkými prsiami. Veď aj moja prvá láska bola presne ten typ. Aj prvá manželka aj milenky boli také. Ale práve manželku som podvádzal s takou ryšavou, pehavou so zelenými očami, lebo už vtedy sa ku mne donieslo, čo hovorieval starý Berousek: Kdo neměl zrzavou neví co je láska!
Ja som čoskoro pochopil, čo to tá láska vlastne je a začali ma priťahovať temperamentné čiernovlásky so snedou pleťou a vášňou za celé dievčenské družstvo. Keď moja prvá manželka rozhodla, že náš spoločný život už nemá perspektívu a odišla s ryšavcom, tak som našiel zaľúbenie v snedej čiernovláske, ktorú na ulici zdravili všetky skupiny Rómov ako jednu z nich. Len s ohľadom na ňu som si na centrálnom trhovisku prestal pýtať cigánsku pečienku a tvrdohlavo som žiadal aby mi predali rómsku pečienku.
Keďže snedá pokožka krásne kontrastuje so svetlým posteľným prádlom, tak som si začal predstavovať, aké by to bolo vzrušujúce, keby tá pokožka bola čokoládová, aká sa nosí v Afrike.
Černošky sú vraj najoddanejšie manželky, podobne ako Japonky, ale sú vášnivé a vyžadujú svoje.
Keďže nie som priateľom rozvodov, lebo drásajú dušu a rodinný majetok, tak som dospel k názoru, že pre muža je optimálne spojenie vlastností všetkých typov žien. A keďže sa to v jednej nedá, tak ich treba mať viacero, aby sa mohli vzájomne dopĺňať.
S týmto optimistickým zistením sme sa s mojimi priateľmi spokojne rozišli domov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára