Kvietok

Bola jeho láska. Asi najväčšia v jeho živote. Vždy to tak cítil. Tak to cíti aj teraz. Vedel to od prvého okamihu, keď sa spolu stretli. Vždy vedel, že by nedokázal byť šťastný bez nej. Nikdy si ani nevedel predstaviť, že by niekedy mohol žiť inak ako v jej objatí. Miloval ju ako nikoho predtým. Aj ona ho milovala a dala si vytetovať na to najintímnejšie miesto jeho monogram a červený kvietok, ktorý nakreslil.

Napriek tomu všetko dopadlo úplne inak ako v lacných filmoch. Miloval ju, ale vedel, že milovať nestačí. Musel sa s ňou rozlúčiť, aj keď každá slobodná myšlienka, ktorú mal, patrila stále jej a patriť bude už asi navždy. Asi už navždy ho zovrie pri srdci, keď si predstaví prežité chvíle v jej prítomnosti. Ostré pálenie vždy prebehne jeho hruďou pri spomienke na jej úsmev. To bolestné pichnutie je mu už dôverne známe. Je to intenzívna bolesť pripomínajúca blížiacu sa smrť. Dnes už vie, že ju dokáže prežiť. Už si vytvoril systém, ako s bolesťou bojovať. Vie, že musí sústredene myslieť na niečo iné, aby to prešlo bez pohromy. Aj keď pálenie utícha len veľmi pomaly a spomienky mu drásajú ešte čerstvú ranu.

Dnes od nej prišli tieto slová:

- Ak chceš, budem sa ti venovať. Pripomeniem ti tie chvíle a pocity, keď sme boli spolu. Čo ty na to?

Bola to ponuka ilúzie a možno súcitu, aby tak netrpel. Už to nebolo také previazanie duší, ako ešte nedávno, čo ho vždy prekvapovalo tým, že skôr ako si niečo dokázal jasne uvedomiť, sa stalo skutočnosťou. Ako v rozprávke.

Alebo možno práve naopak. Možno stále ešte vedela dopredu po čom túži, bez toho, že by jej niečo čo len naznačil. Zľakol sa myšlienky, že ho možno ešte stále miluje.

Zas nasledovalo to bolestné zovretie pri srdci. Zas musel hľadať iné myšlienky, aby si nemusel predstavovať všetko to po čom túži a o čom stále sníva. Vedel, že čas sa nedá vrátiť a ani všetko krásne čo v živote premrhal. Vedel, že zas sa musí vzdať niečoho, po čom tajne túži. Vedel, že sa zas nerozhoduje tak ako by chcel, keby bol slobodný. Zostanú len spomienky, ktoré časom silou vôle možno dokáže pretvárať. Raz možno vyblednú a stanú sa neostré.

Len tá bolestná myšlienka, ktorá spôsobuje utrpenie zostane navždy nezmenená.

Láska sa nedá odohnať silou vôle.

Utorok, máj 13, 2008