Opilec

Sedel už veľmi dlho na barovej stoličke. Hoci sa pridŕžal mosadznej tyče, ktorá lemovala okraj barového pultu, aj tak cítil, že sa bar vlní a húpe čím ďalej tým viac. Bol opitý na mol.
Z posledných síl zdvihol pohár s dvojitým koňakom a vypil ho na dúšok. Najprv ho trocha naplo, ale silou vôle to prekonal. Potom vstal.
Nohy sa mu bezvládne podlomili a padol dolu tvárou na podlahu.
Asi potrebujem trochu čerstvého vzduchu, pomyslel si a vyplazil sa na chodník pred barom. Vonku bolo chladno a povieval vetrík. Ležiac na chodníku cítil, ako sa mu uľavilo a opäť sa pokúsil vstať na rovné nohy. Telo ho však neposlúchlo a zvalil sa do kaluže na okraji cesty. Chlad bačoriny ho rýchlo preberal.
Potrebujem sa poprechádzať a bude mi lepšie pomyslel si a začal sa plaziť smerom k domovu.
Nepamätal si cestu domov. Nevedel pokiaľ sa musel plaziť, či potom už dokázal kráčať, alebo si dokonca bol schopný zastaviť taxík. Prebral sa až na druhý deň na schodoch na verandu pred svojím domom.

Našla ho tam manželka.
Ty si sa včera zas veľmi opil. - povedala smutne.
Prečo si to myslíš? - opýtal sa naivne.
Lebo si si zas v bare zabudol invalidný vozík.

Sobota, december 13, 2008