Oprávnená sťažnosť

Dnes som sa zobudil do krásneho slnečného jarného rána. Vôbec mi nevadí, že je prvá polovica februára, teda ešte viac ako mesiac zimy pred nami. Viem, že je to len omyl vo výrobe kalendára na tento rok. Už dávnejšie som ho reklamoval v tlačiarni a žiadal som o vrátenie peňazí za jeho kúpu. A oznámil som im, že si budem žiadať aj odškodné za nemajetkovú ujmu, ktorú som utrpel z ich nepodarku. Aj náhradu škody budem žiadať.
Asi nie som sám, čo ho reklamoval, lebo zatiaľ mi nestihli odpísať. Určite majú veľa práce s vybavovaním všetkých sťažností, čo sa im tento rok nakopili. Ale tak im treba! Nemajú predávať takéto zmätky. Že vraj stred zimy! Už aj odborové organizácie dedov mrázov už vyšli do ulíc a protestujú!
Sedím na terase v kresle s dekou omotanou okolo nôh, pijem rannú kávu a počúvam spev vtákov. A to je začiatok februára! Som v deke, pretože jarné slniečko ešte nehreje tak ako v lete, ale cítim, že mi pripaľuje tvár. Na oblohe pozorujem divé kačky ako v usporiadanom véčku prilietajú z južných krajín. Majú šťastie, že nečítajú tie nepodarené kalendáre, lebo keby tam ešte zostali tak by kdesi na juhu dostali úpal. Našťastie sa nedali oklamať nejakým že vraj kalendárom.
Zlatý dážď kvitne ako o dušu. Jeho zlatožltý príval sa valí cez oporný múr a snaží sa preliať až na terasu s mojim kreslom. Aj ostatná zeleň v záhrade dáva najavo, že má naponáhlo, aby si stihla zabrať čo najviac miesta pre seba, kým ju jej susedia nezačnú utláčať. Je to každoročný jarný pretek, do ktorého zasahuje môj záhradník, ktorý má vyvinutý sklon k spravodlivosti. Nikomu nedovolí aby sa príliš rozťahoval.
Moji psíčkovia sa češú o kríky. Najprv z jednej strany a potom z druhej. Všetko vždy robia naraz a spoločne. Vyčesávajú si chuchvalce hustej zimnej srsti, ktorá zostáva na konárikoch a potom behajú len tak v krátkych nohaviciach. Tiež vedia, že jar je neodškriepiteľne tu.
Ešte pár dní počkám a potom zas napíšem do tej tlačiarne, ale toto si už za klobúk nedajú!