K tomuto rozhodnutiu ma doviedol príbeh jedného môjho priateľa. Porozprával mi totiž o svojich skúsenostiach s veľkou a renomovanou slovenskou bankou.
Jeho matka zomrela začiatkom jari. Po tejto smutnej udalosti samozrejme nasledoval pohreb a neskôr dedičské konanie. Keď rozhodnutie o dedičstve po pár mesiacoch od pohrebu nadobudlo právoplatnosť, tak okrem iného mohol vyzdvihnúť neprevzaté poštové zásielky. Osobné listy neotváral, ale opakované doporučené zásielky z banky ho zaujali, a tak ich otvoril. Bolo to vyúčtovanie z kreditnej karty jeho mamy. Samozrejme po svojej smrti nič nemíňala, ale banka jej účtovala poplatok za kartu, ktorý sa účtuje práve vtedy, ak na nej nie je žiaden pohyb. Keďže tento poplatok nebohá neuhradila, tak začali účtovať sankčný úrok a určili splátky. Nasledujúci mesiac naúčtovali aj penalizáciu, lebo banka neobdržala ani prvú splátku. Tak to bolo aj v ďalších mesiacoch. Dlžoba na karte sa začala počítať v tisícoch. Môj priateľ neváhal a zavolal do banky a smutným hlasom im oznámil, že vlastníčka karty zomrela. Službukonajúca úradníčka mu povedala, že bankový systém eviduje nesplnené záväzky na tejto karte a tieto musí dotyčná osoba uhradiť. Priateľ zostal chvíľu bez slov a potom povedal, že ich nemôže uhradiť, lebo je mŕtva. Úradníčka povedala, že to jej neodporúča, lebo banka bude postupovať obvyklým spôsobom. Na otázku aký je obvyklý spôsob banky povedala, že po opakovanej písomnej výzve na úhradu, kartu majiteľke najprv zablokujú a potom dajú vec k súdu a po súdnom rozhodnutí, ak svoj záväzok opäť neuhradí, budú svoju pohľadávku vymáhať exekučne.
Priateľ sa nedal vyviesť z miery a konštatoval, že majiteľka karty určite ich pohľadávku neuhradí, lebo zomrela. Opýtal sa, či nie je nejaká iná možnosť na riešenie tejto situácie. Banková úradníčka pripustila, že vo výnimočných prípadoch, ak klient nemá možnosť hradiť svoje záväzky je možná osobitná dohoda o splácaní pohľadávky, ktorú banka môže dohodnúť. Ale takúto dohodu môže uzavrieť len jej nadriadený a hneď sa opýtala, na akej adrese môže majiteľku karty vyhľadať. Slávičie údolie, sektor G, hrobové miesto 123 nadiktoval priateľ. Ale veď to je cintorín! zvolala úradníčka. Áno. A kam sa podľa vás umiestňujú ľudia po smrti? opýtal sa priateľ.
Príhodu som si ani nevypočul do konca, lebo som sa ponáhľal zrušiť svoje kreditné karty, aby som potomstvu nerobil po smrti starosti.
Tesne pred smrťou budem asi myslieť na iné veci, ako na rušenie kariet.
Zo súdka: o
peniazoch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára