Vianoce

V predvečer Vianoc sedím doma a snívam s otvorenými očami. Keďže Vianoce nemám rád, tak aspoň v duchu som tak kde to milujem. Moja pracovňa sa rozplýva v modrosivom šere odchádzajúceho dňa zmiešaného s cigaretovým dymom. Zimu postupne strieda spomienka na letné horúčavy. Zrazu vidím nad sebou modrú oblohu prežiarenú slnečnými lúčmi a vtákov ako sa vznášajú v povetrí. Vidím pokojnú hladinu Karibského mora s tyrkysovými odleskmi žiariaceho slnka na vlnkách lenivo sa prehupujúcich jedna cez druhú. Vidím rybárov vyťahovať siete plné sviatočných úlovkov.
Počujem šum mora a vetrík v korunách kokosových paliem. Počujem kľud slnečných Vianoc na pláži bez ľudí.
Po rozpálenom piesku kráča osamelá mladá žena v červenom mikulášskom prestrojení. Usmieva sa na mňa a už z diaľky mi máva. V tejto tropickej horúčave odkladá aj posledné súčasti svojho odevu a jej úsmev je čoraz bližšie. Zdá sa mi, že som ju už niekde videl.
Smútok osamelosti strieda vidina vášne. Melanchóliu strieda pocit radosti a uspokojenia. Pocity horúčavy sa zlievajú s pocitom vzrušenia.
Počujem nežný ženský hlas, ako na mňa volá.
Hlas prichádza z diaľky, kdesi až od vchodu do nášho domu.
Volanie už nie je zďaleka také nežné a hlas  sa stáva netrpezlivý.
Musím ísť pomôcť manželke vyniesť vianočné nákupy z garáže, a tak to dopíšem inokedy.
Šťastné a veselé!

 Utorok, december 23, 2008