Mám
k peniazom kladný vzťah, pôsobia na mňa ukľudňujúco. Ich dostatok ma
veľmi upokojuje. Ale naopak, ak ich na účte ubúda a konto sa blíži k
nule, tak pociťujem taký zvláštny nekľud. V tom čase bolo tých záloh na
účte dosť, a tak som bol kľudný.
Dopočul sa o tom jeden môj obchodný partner a celý nekľudný ku mne prišiel, že by ich súrne potreboval, aspoň na pár mesiacov. Nerád požičiavam peniaze, ako väčšina ľudí, ale keď začal hovoriť o výške úroku, tak som svoje zásady prehodnotil. Tešil som sa ako rýchlo a ľahko zbohatnem. Tých pár mesiacov prešlo a ja som sa ozval môjmu obchodnému partnerovi, ale ten len na mňa smutne pozeral a krčil ramená. Zmocnil sa ma taký zvláštny nekľud. A keď ani za ďalšie mesiace sa situácia nijak nezmenila, tak sme začali hovoriť ako chlap s chlapom. Ako kompenzáciu mi ponúkol nedokončenú rekonštrukciu priestorov krčmy v Starom Meste. Povedal som si, že to dokončím a predám a svoje peniaze, ktoré už stavba bytov potrebovala ako soľ, konečne uvidím.
Keď bola krčma hotová a chystal som sa dať inzerát na jej predaj, tak mi moja vtedajšia priateľka navrhla, aby som si ju nechal, teda tú krčmu, lebo krčma je výnosný podnik. Tak som sa smial, až som skoro z môjho riaditeľského kresla vypadol: Ja, architekt a verejne známa osobnosť, ja mám byť krčmár?!
Keď prvotné smiechoty opadli a môj vtedajší spoločník, ktorého úsudok si dodnes veľmi vážim, povedal, že je to dobrý nápad, tak som sa nad tým zamyslel. Veď nemusí každý vedieť, že mám krčmu. Proste sa k tomu nepriznám.
A tak to všetko začalo. Krčma sa rozbehla veľmi dobre a už štrnásty rok má toľko svojich štamgastov, že večer si treba miesto rezervovať, inak si nesadnete. Moja priateľka sa medzičasom stala moja manželka a veľmi rýchlo zvládla všetko potrebné na vedenie krčmy. Keďže ja za žiadnych okolností nechcem byť krčmárom, lebo to neviem robiť, tak to zostalo na ňu a dnes prevádzkuje už tri také krčmy a uvažujeme o štvrtej.
Dopočul sa o tom jeden môj obchodný partner a celý nekľudný ku mne prišiel, že by ich súrne potreboval, aspoň na pár mesiacov. Nerád požičiavam peniaze, ako väčšina ľudí, ale keď začal hovoriť o výške úroku, tak som svoje zásady prehodnotil. Tešil som sa ako rýchlo a ľahko zbohatnem. Tých pár mesiacov prešlo a ja som sa ozval môjmu obchodnému partnerovi, ale ten len na mňa smutne pozeral a krčil ramená. Zmocnil sa ma taký zvláštny nekľud. A keď ani za ďalšie mesiace sa situácia nijak nezmenila, tak sme začali hovoriť ako chlap s chlapom. Ako kompenzáciu mi ponúkol nedokončenú rekonštrukciu priestorov krčmy v Starom Meste. Povedal som si, že to dokončím a predám a svoje peniaze, ktoré už stavba bytov potrebovala ako soľ, konečne uvidím.
Keď bola krčma hotová a chystal som sa dať inzerát na jej predaj, tak mi moja vtedajšia priateľka navrhla, aby som si ju nechal, teda tú krčmu, lebo krčma je výnosný podnik. Tak som sa smial, až som skoro z môjho riaditeľského kresla vypadol: Ja, architekt a verejne známa osobnosť, ja mám byť krčmár?!
Keď prvotné smiechoty opadli a môj vtedajší spoločník, ktorého úsudok si dodnes veľmi vážim, povedal, že je to dobrý nápad, tak som sa nad tým zamyslel. Veď nemusí každý vedieť, že mám krčmu. Proste sa k tomu nepriznám.
A tak to všetko začalo. Krčma sa rozbehla veľmi dobre a už štrnásty rok má toľko svojich štamgastov, že večer si treba miesto rezervovať, inak si nesadnete. Moja priateľka sa medzičasom stala moja manželka a veľmi rýchlo zvládla všetko potrebné na vedenie krčmy. Keďže ja za žiadnych okolností nechcem byť krčmárom, lebo to neviem robiť, tak to zostalo na ňu a dnes prevádzkuje už tri také krčmy a uvažujeme o štvrtej.
Zo súdka:
O mne
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára