Ranná káva s priateľmi

Niekedy mávam pocit, že sa mi do ničoho nechce. Po vypití rannej kávy a následnom precitnutí sa mi dostaví pocit dobre vykonanej práce a mám chuť si sadnúť do kaviarne niekde do kúta a len tak v kľude oddychovať a počkať na príchod súmraku, ktorý ospravedlňuje a často aj nabáda na večerný drink. Také dni pôsobia veľmi podmaňujúco, lebo dlhé debaty, ktoré vediem vo svojom vnútri ma vždy uistia v mojej úžasnosti a dávajú mi elán do ďalšieho ničnerobenia.
Jedna vec ma pri tom všetkom ale mrzí. Je dosť žien, ktoré by tam rady sedeli so mnou a ktorých mladé dušičky som tak trochu pobláznil. Je mi ich ľúto, lebo chcem byť sám a ich spoločnosť ma len vyrušuje. Vtedy sa vyhovorím na veľkú pracovnú vyťaženosť, ktorú dokážem opísať veľmi autenticky, lebo mám dokonale vyvinutú obrazotvornosť. Potom ma ľutujú, aby som už toľko nepracoval a doprial si aj trochu oddychu, lebo peniaze nie sú všetko. Je viem, že sú, ale napriek tomu im sľubujem, že občas si trochu oddýchnem a objednám si ďalší drink a v útulnosti kaviarenského boxu premýšľam ďalej.
Bolo obdobie, keď som si rannú kávu dával s mojimi priateľmi na bratislavskom korze. V lete sme sedávali na terase na námestí a v zime vo vnútri a len tak cez sklo sme sa pozorovali mladé pekné dievčatá, ako sa po chodníku ponáhľali za svojimi povinnosťami. Stretávali sme sa ráno o desiatej, ale museli sme to posunúť na pol jedenástu, lebo málokto z nás to stihol tak skoro ráno.

Môj priateľ Milanko, vždy hovoril, že celý život pracoval preto, aby nemusel pracovať, čo sa mu aj podarilo a relatívne veľmi skoro. Jeho majetok správne rozložený medzi nehnuteľnosti, podiely na firmách a rôzne formy hotovosti mu zabezpečil pravidelný mesačný príjem, z ktorého by mohol financovať celú vládu aj so sekretárkami. Ale keď sa začal blížiť k päťdesiatke, tak spravil pre mňa nepochopiteľný obrat a zamestnal sa vo verejnej funkcii, v ktorej sedí desať hodín denne a po víkendoch chodí navštevovať zrekonštruované starobince a električky po generálke. A už nemá čas na rannú kávu s priateľmi a ani na pocit dobre vykonanej práce, ktorý sa hneď po jej vypití dostavuje.
Dnes ráno som sa trochu zdržal a zas budem meškať na rannú kávu s priateľmi, lebo som chcel napísať tento blog, kým sa ponorím do tej kaviarenskej atmosféry plnej intelektuálneho kvasu dozrievajúceho v širokých pohároch starého koňaku, ktorý sa na korze pije ku káve už stáročia.
Mám rád tradície, a preto sa po súmraku nebudem zdržiavať úvahami, čo si k tej káve objednám.
Streda, február 13, 2008