Som vlastne vinár

Už som tu veľa popísal o tom, že mám rád pivo. Písal som, že sa pravidelne stretávame s priateľmi pri pive. Je to síce pravda, ale nie úplná. Ak si mám vybrať a nie len sa prispôsobovať mojim priateľom, tak potom si volím víno. Kvalitné biele víno primerane vychladené.
Ešte stále mám v pamäti časy, keď bolo v predaji len zopár nič nehovoriacich značiek vína. Nitrianske knieža, Dievčie hrozno alebo Kláštorné červené. Aj tak chutili ako sa volali. Tieto vína kľudne mohli byť pol roka vo výklade a mohlo na nich svietiť slnko a nič sa im nestalo. Chutili stále rovnako: niečo medzi chladiacou kvapalinou a čističom na topánky. Dali sa tiež používať do ostrekovačov, lebo v zime nezamŕzali a v lete dobre čistili prischnuté mušky na skle.
Ak sme chceli dobré víno, tak sme s priateľmi chodievali do Pezinka a do Modry k osvedčeným výrobcom vína a nakupovali sme si do zásoby do demižónov. Vždy sa musel niekto obetovať a šoférovať. My ostatní sme ochutnávali. Pamätám si ako sme raz, po dobrom nákupe, pili priamo zo suda burčiak zo šedého burgundského u Hečka a jeho manželka keď to zistila, tak nás aj s Hečkom vyhnala metlou z pivnice. Kričala za nami čosi také, že každú bobuľku chytí do rúk a skontroluje, kým ju hodí do prešu a my to pijeme ako burčiak!
Ako mladý architekt som raz robil barterový obchod s vínom. Keď som zistil, že dvaja bratia, ktorým som projektoval dvojdom, nemajú na projekt a prosili ma, aby som trochu počkal, lebo potrebovali najprv predať víno, aby ma mohli vyplatiť tak som im navrhol výmenný obchod. Povedal som im, že načo sú mi peniaze, keď ich aj tak vymením za niekoľko demižónov vína, že oveľa jednoduchšie bude, ak ma vyplatia rovno vínom. Potešili sa a hneď sme sa dohodli. V tom období môj ateliér krásne voňal a rád som doň chodieval. A nie len ja.
Po revolúcii sa situácia radikálne zmenila. Na Slovensku je množstvo vynikajúcich výrobcov vína, ktorí vyrábajú stovky sort a odrôd vína s prívlastkami, ktoré hovoria o ich kvalite. O to nekvalitné víno už nikto nemá záujem. Dnes sa oplatí investovať do kvalitného vína, ktoré už dávno nestojí 18 korún za liter, ale svojou kvalitou patrí k európskej a asi aj svetovej špičke. V súčasnosti si kupujem víno na dražbe, lebo to kvalitné sa na náš trh ani nedostane a končí na stoloch gurmánov z celého sveta.