nedeľa 16. februára 2014

Muži žiarlia dozadu a boja sa budúcnosti

Nikdy som si o sebe nemyslel, že som žiarlivec. Možno trochu majetnícky jedináčik, ktorý nie je zvyknutý že mu siahajú na jeho hračku, lebo si ju niekto chce požičať alebo nebodaj mi ju zobrať navždy. Určite nie som chorobný žiarlivec, ktorý komplikuje život sebe, svojej partnerke a celému okoliu. Len mám rád vo veciach jasno. Alebo nech sa každý drží toho, čo mu patrí.
V minulosti som bol sebavedomý a presvedčený o svojej jedinečnosti, preto som si ani v kútiku duše nepripúšťal, že by mi niekto mohol zobrať to, čo som miloval nadovšetko na svete.
Ale stalo sa.
Prišiel som o svoju jedinú a dovtedy určite najväčšiu Lásku. Keď mi oznámila, že je pobalená a odchádza, a že sa stretneme až na rozvodovom súde, tak som tomu vôbec neveril a pokladal to za ďalší výchovný krok z jej strany aby zmenila to, čo jej na mne vadilo.
Až po dlhom čase som pochopil, že už definitívne stroskotali všetky jej pokusy o moju zmenu a jednoducho to raz a navždy vzdala.
A nikdy som nepochopil, kedy ten zlom nastal.
Prečo nastal dnes už viem. Asi žiarlila. A nebola to len žiarlivosť. Nedokázala sa preniesť cez skutočnosť, že sa v mojom živote vyskytli aj iné ženy, ktoré som síce nikdy nemiloval ale páčili sa mi a páčilo sa mi milovanie s nimi. Nemal som k nim citový vzťah, lebo som miloval len Ju a keď som zamilovaný, tak to neviem naraz na dve strany. Ale sex som vedel. Myslel som si, že to cíti podobne ako ja, že vie, že o nič vážne nejde. Že to predsa nemôže ohroziť môj vzťah k nej. Veď išlo len o nezáväzný sex. Veď miloval som len Ju a nikoho iného. Veď len Ona bola moja jediná Láska.
Ako veľmi som sa mýlil!
Dnes, keď šediny definitívne zvíťazili nad pôvodnou farbou mojich vlasov som múdrejší. Dnes tomu rozumiem veľmi dobre.
Viem to aj podľa seba. Nedokázal by som sa preniesť cez poznanie, že moja najbližšia bytosť sa občas zabáva niekde inde. Nepomohla by mi ani skutočnosť, že by sa s tým netajila, ako ja kedysi. Ani jej uistenia, že miluje len mňa, a že o nič vážne predsa nejde. Len o sex.
Dnes tomu rozumiem dobre.
Dokonca som si všimol aj to, že neznesiem, ak mi rozpráva o svojich vzťahoch z minulosti. Že aj takáto skutočnosť ma bolí akoby sa to malo stať zajtra a nie pred mnohými rokmi. Nepomáha ani to, že nebol vtedy ženatý, ale už rozvedený, alebo že na výlete s iným ženatým si to rozmyslela a nakoniec mu nedala, alebo že s ďalším trávili iba víkendy. Bolí ma, keď mi hovorí, že s inými to nebolo zďaleka také dobré ako teraz so mnou.
Alebo. Alebo..
Nechcem počúvať radšej nič.
Zistil som, že žiarlim na to čo bolo.
Zistil som, že radšej nechcem ani vedieť čo bolo. A už vôbec nie detaily. Vždy mi veľmi dlho trvá, keď mi niekedy o tom rozpráva, kým sa s tým dokážem vyrovnať a kým sa zas na ňu dokážem pozerať tými istými očami ako predtým.
Nechcem poznať minulosť a budúcnosti sa bojím.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára