Kríza je ako chrípka - povedal
nedávno Václav Klaus a dodal: Tak ako sama prišla, tak aj sama odíde. Nie som
ekonóm, ale myslím si, že Klaus to vystihol.
Nepáči sa mi myšlienka, že by štát, teda parlament, vláda a ich úrady a úradníci mali zasahovať do objektívnych ekonomických javov a snažiť sa ich meniť. Obávam sa že zmierňovanie príznakov krízy má asi taký význam, ako liečiť boľavý zub, keď pacient od bolesti vyvaľuje oči, prípravkom proti bolesti. Krátkodobo pacient vyzerá na pohľad lepšie, aj oči menej vyvaľuje, ale hnisavý zápal pokračuje ďalej.
Zmierňovaním príznakov sa samotný proces zvrátiť nedá.
Štátna pomoc je veľmi obľúbená, ale v tomto prípade úplne zbytočná a veľmi škodlivá, lebo končí vo vreckách tých pár bohatých a pochádza z vreciek všetkých, ktorí sú väčšinou chudobní a keď im vláda ešte čosi zoberie, aby mohla rozdávať, tak sa stávajú ešte chudobnejší a kríza tak na nich doľahne ešte tvrdšie.
V praxi to funguje asi takto:
V parlamente sa pokazí záchod. Keďže ide o haváriu, tak podľa zákona o verejnom obstarávaní na opravu stačí vybrať dodávateľa rokovacím konaním.
Prvý sa oboznámil so situáciou, chvíľu počítal a nakoniec predložil ponuku. Záchod opraví za 8 tisíc. 3 tisíc materiál, 4 tisíc mzdy pracovníkov a tisíc korún primeraný zisk pre podnikateľa. Druhý to vykalkuloval na 7 tisíc. Jeho ponuka znela: 3 tisíc materiál, 3 tisíc mzdy pracovníkov a tisíc pre podnikateľa. Tretí ani nepočítal a predložil ponuku 27 tisíc za opravu. Keď sa ho úradník spýtal ako na to prišiel bez predchádzajúcej kalkulácie, tak tento mu diskrétne zašepkal do ucha: 10 tisíc pre vás, 10 tisíc pre mňa a zadám to tomu druhému.
Samozrejme to dostal ten tretí. A to som nechcel písať o elektronickom mýte, lebo príklad je to ten istý, len by to bolo príliš veľa núl.
A ako to bude vyzerať pri rozdeľovaní protikrízovej štátnej pomoci? No predsa tak isto!
Alebo nástenkový tender.
Alebo šrotovné.
To sa radšej pôjdem zošrotovať do vlastnej krčmy, nech je nejaká tržba, aby som mal z čoho žiť.
Nepáči sa mi myšlienka, že by štát, teda parlament, vláda a ich úrady a úradníci mali zasahovať do objektívnych ekonomických javov a snažiť sa ich meniť. Obávam sa že zmierňovanie príznakov krízy má asi taký význam, ako liečiť boľavý zub, keď pacient od bolesti vyvaľuje oči, prípravkom proti bolesti. Krátkodobo pacient vyzerá na pohľad lepšie, aj oči menej vyvaľuje, ale hnisavý zápal pokračuje ďalej.
Zmierňovaním príznakov sa samotný proces zvrátiť nedá.
Štátna pomoc je veľmi obľúbená, ale v tomto prípade úplne zbytočná a veľmi škodlivá, lebo končí vo vreckách tých pár bohatých a pochádza z vreciek všetkých, ktorí sú väčšinou chudobní a keď im vláda ešte čosi zoberie, aby mohla rozdávať, tak sa stávajú ešte chudobnejší a kríza tak na nich doľahne ešte tvrdšie.
V praxi to funguje asi takto:
V parlamente sa pokazí záchod. Keďže ide o haváriu, tak podľa zákona o verejnom obstarávaní na opravu stačí vybrať dodávateľa rokovacím konaním.
Prvý sa oboznámil so situáciou, chvíľu počítal a nakoniec predložil ponuku. Záchod opraví za 8 tisíc. 3 tisíc materiál, 4 tisíc mzdy pracovníkov a tisíc korún primeraný zisk pre podnikateľa. Druhý to vykalkuloval na 7 tisíc. Jeho ponuka znela: 3 tisíc materiál, 3 tisíc mzdy pracovníkov a tisíc pre podnikateľa. Tretí ani nepočítal a predložil ponuku 27 tisíc za opravu. Keď sa ho úradník spýtal ako na to prišiel bez predchádzajúcej kalkulácie, tak tento mu diskrétne zašepkal do ucha: 10 tisíc pre vás, 10 tisíc pre mňa a zadám to tomu druhému.
Samozrejme to dostal ten tretí. A to som nechcel písať o elektronickom mýte, lebo príklad je to ten istý, len by to bolo príliš veľa núl.
A ako to bude vyzerať pri rozdeľovaní protikrízovej štátnej pomoci? No predsa tak isto!
Alebo nástenkový tender.
Alebo šrotovné.
To sa radšej pôjdem zošrotovať do vlastnej krčmy, nech je nejaká tržba, aby som mal z čoho žiť.
Zo súdka: O
podnikaní, O
politike
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára