Z cesty

Sedím pri stole a pijem belgické pivo Stella Artois. Na tom by nebolo nič čudné, ale ja popíjam a nefajčím! Ten stôl je totiž v Londýne na  letisku Heathrow a tu fajčiarov netrpia.

Arabskí všiváci a európski ochrancovia zdravia nám spoločne tak skomplikovali cestovanie lietadlami, že cesta Európou sa stáva utrpením. Nefajčím a dokonca z bezpečnostných dôvodov ani nemôžem ísť von zapáliť si pred budovu. Pochopil by som, keby ma pustili a pri návrate z fajčenia by som zas musel absolvovať kompletnú prehliadku s presvecovaním opaskov a komplexnou kontrolou obsahu voňaviek. To by som ešte vydržal, lebo si tu na letisku aj tak pripadám ako bezprávne teľa. Ale nepustili ma, ani ak sa rozhodnem, že všetky prehliadky pred odletom z Británie som ochotný absolvovať ešte raz. Proste nesmiem opustiť budovu podobne ako ten nešťastník z románu, čo nemohol opustiť letiskový transfer a prežil tam skoro celý život. Budem musieť vydržať piť Stellu a nefajčiť ešte najbližších 8 hodín, kým nevyjdem pred letisko JFK v New Yorku.
Ale potom si zapálim a vyšlukujem aj výložky na uniforme imigračného úradníka, čo sa na mňa bude usmievať ako prvý Američan v New Yorku.

Nedeľa, jún 22, 2008