Letný deň

Je tomu už skoro rok. Bol krásny deň uprostred leta. Ten rok bolo tak horúco, že voda v jazere bola teplá ako polievka. Všetko bolo akoby spomalené. Aj čas plynul len tak lenivo, ako hustý med, ktorému sa nechce z nádoby. Malá vodná korytnačka pomaly plávala pri hladine a tvárila sa, že melie z posledného. Asi si myslela, že z nej práve varia korytnačiu polievku. Rákosie okolo brehu bolo zrelé a nehybne sa zrkadlilo v zelenej jazernej hladine rovnej ako sklo. Len drobné vlnky zostávali za oblým chrbtom korytnačky a snažili sa na nás zablysnúť ako zrkadielka skôr, kým definitívne zanikli. Slnko pálilo už niekoľko týždňov ako na púšti. Vzduch sa nehýbal. Nehýbali sa ani lístočky na stromoch okolo. Nehýbali sa ani nahé ženské telá vystavené slnku na brehu jazera. Ani nám sa nechcelo hýbať.

V práci bola horúčava, ktorá zmenila všetky naše ambície usilovne pracovať na akúsi mľandravú neforemnú hmotu. Vtedy som dostal nápad ísť sa okúpať a tak prečkať dennú horúčavu. Keďže sme v práci nemali plavky tak sme sa vybrali na nudistickú pláž.

Z auta sme vystúpili spotení, tak sme si už na parkovisku vyzliekli tričká a kráčali sme lesom k vode. Aj komáre boli z toho tepla tak omámené, že nám dávali pokoj. Alebo možno nedávali, len už nevládali prepichnúť svojimi sosákmi našu pokožku. Sosáky totiž v teple tiež mäknú a ohýbajú sa.

Prišli sme k vode, a položili sme si deku na zbytok trávy, čo ešte odolala horúcemu suchu.

Rýchlo som sa zbavil šiat, lebo v tom dusnom teple som si nič príjemnejšie nevedel ani predstaviť. Nahý som stál na behu jazera a čakal, čo sa stane. Ona totiž bola veľmi cudná. Nikdy si pri vode a opaľovaní nedávala dole ani podprsenku. Nieto všetko, ako sa na nudistickej pláži patrí. Povedal som jej, že nemusí byť nahá, že to tu nie je povinnosť. Že každý sa kúpe a opaľuje tak, ako sa mu páči.

Asi vyrastala v kláštore, tak som bol opatrný, nepresviedčal, nenaliehal.

Začala sa vyzliekať. Postupne, pomaly. Jednotlivé kusy odevu pomaly kládla na okraj deky. Jeden za druhým a neprestávala. Aj ten posledný pekne uložila a nahá vykročila k vode s úsmevom na tvári.

Pri pohľade na jej ženské krivky som musel začať zhlboka dýchať, lebo mi zrazu začal chýbať vzduch. Ako vždy, keď ju zas vidím nahú. Keď som sa trochu prebral, tak som sa zas musel rýchlo presunúť po pás do vody, lebo sa neparí postávať pri brehu so stoporeným mužstvom. Ani na nudistickej pláži sa to nepatrí.

Voda bola teplá ako Indický oceán v období sucha, tak ma vôbec neschladila a napätie nepovoľovalo. Ani teória so sosákmi v teple nefungovala. Proste je pre mňa tá najkrajšia žena na svete a stačí jeden letmý pohľad na jej klenuté telo, aby všetky teórie zlyhávali. Väčšinou som ležal na bruchu, aby som ostatným nevystavoval svoje vzrušenie na obdiv. Trochu som si tak pripálil chrbát a nezvyknutý zadok, ale bolo to asi najkrajšie opaľovanie môjho života.

Kúpali sme sa, smiali na deke a tešili na súmrak s trochu chladnejším vzduchom, v ktorom sa dá tak krásne milovať.
Zobudil som sa ráno na zvuk fénu vychádzajúci z kúpeľne, ale to už bol iný deň.