V bare

Sedela sama pri barovom pulte. Bolo na nej na prvý pohľad poznať, že tam sedí už dlho.
Keď som sa prizrel bližšie, tak mi bolo jasné, že takto sama tam bude sedieť ešte večnosť. Bolo mi jej ľúto, tak som si prisadol. Vodka kolujúca v mojich žilách stále hriala a príjemne rozostrovala pohľad, a tak mi ani nevadilo, že je tak škaredá a objednal som pre nás dve vodky.
Strávil som s ňou čas, ktorý má v bare najväčšie čaro - vonku svitalo a prvé slnečné lúče sa víťazne prehupli cez obzor a oslňovali prvých chodcov na uliciach. Nočné bary však nemajú okná a tak svetlo nového dňa nikoho neruší a ani barové prítmie sa nemení. Prechodom polnoci sa nemení ani dátum a čas sa zastaví ako v science fiction.
Šero sa miešalo s hustým cigaretovým dymom a pomalou barovou hudbou. Dobrá nálada sa dávno vytratila a zostali len výčitky svedomia a ľútosť nad všetkým, čo sa už nikdy nevráti. Unavený čašník driemal v kresle za paravánom a na parkete sa pohupovali dve kurvy v nežnom objatí. Len tak pomaly si vzájomne hladili holé chrbty vyčuhujúce z ošúchaných plesových šiat a obom bolo jedno, že hudba práve prestala hrať. Oči mali plné sĺz a navzájom si už poriadne zmáčali výstrihy.
Práve vtedy opilci pociťujú neodolateľnú potrebu vyrozprávať sa zo svojho žiaľu. Hocikomu. Hovoria veľa a len pravdu, preto ich nikto nechce počúvať.
Aj ja som sa príjemne vyrozprával.
Keď som odchádzal, tak na rozlúčku na mňa vyplazila jazyk. Takto bola ešte škaredšia.
Vonku na ulici už bol úplne iný deň, ako keď som z nej odišiel.

Štvrtok, máj 01, 2008