Moje rodné mesto

Narodil som sa v Bratislave a prežil som tu celý svoj doterajší život. Narodil som sa v Starom Meste, detstvo som prežil v Ružinove a teraz opäť žijem v Starom Meste. Všetky mestské časti tvoriace Bratislavu mám rád, lebo každá z nich sa spája s peknými spomienkami na môj život. 

Som hrdý na svoje mesto, ktoré dýcha na mňa históriou uplynulých stáročí a tisícročí. Pýchou ma napĺňa prísny Bratislavský hrad nad Dunajom, ktorý tvorí dominantu veľkému územiu okolia Bratislavy. Mám rád prírodu Bratislavského okolia so šírymi lánmi polí okolo nášho mesta, s vinicami na južných svahoch Malých Karpát, s listnatými lesmi obklopujúcimi pozostatky hradov, ktoré strážili Bratislavskú župu. Mám rád neopakovateľné čaro Záhoria. Cítim sa tu doma.

Pochádzam z rodiny výtvarníkov, ktorí ma od útleho detstva viedli k vnímaniu svojho okolia. Od nich viem, čo je krása, harmónia a čo tvorí hodnoty, ktoré pretrvávajú. Naučili ma rozoznávať historické slohy ktoré v našom meste zanechali králi, šľachta a bohatí mešťania. Naučili má vnímať krásu malých detailov, ktoré vytvorili zruční remeselníci – ľudia tohto mesta.

Bolestivo sa ma dotkla každá nečakaná a často necitlivá zmena, ktorá zasiahla moje mesto. Keď som sa neskôr stal architektom, o to viac som si uvedomoval každé necitlivé rozhodnutie, ktoré ovplyvnilo život nás Bratislavčanov na veľa nasledujúcich generácií. Nikdy nezabudnem na slová môjho suseda – deväťdesiatročného právnika na penzii, ktorý každé ráno o šiestej, predtým ako išiel nakúpiť do potravín, najprv pozametal chodník pred svojím domom, lebo tak to robili všetci slušní Bratislavčania už od čias Márie Terézie. Vtedy v hlbokom socializme mi povedal: Pán sused, viete prečo nám nesvietia lampy verejného osvetlenia na našej ulici? Keď som sa mu s rozpakmi priznal, že neviem, tak mi povedal: Ako môžu svietiť, keď primátor Bratislavy je vyučený pekár. To bola éra socializmu.

        Až po rokoch, keď sused už dávno nežije, som pochopil hĺbku jeho myšlienky.

       Áno, dnes sami rozhodujeme o našom meste. Už nie vláda, ale samo mesto si schvaľuje svoj územný plán – základný dokument, ktorý určuje spôsob a kvalitu života. Mesto si schvaľuje rozpočet, v ktorom stanoví koľko bude svietiť, v akom stave chce mať chodníky, ulice a mosty, koľko a akej zelene bude mať a koľko možností na rekreáciu, šport a kultúru poskytne svojim občanom. Samozrejme temer pol milióna obyvateľov tohto mesta nemôže rozhodovať spoločne a naraz, lebo by to bolo veľmi zložité a drahé, preto si volia svojho primátora a svoje mestské zastupiteľstvo. Od kvality a profesionálnej kompetencie ich rozhodovania záleží akú kvalitu života poskytne Bratislava svojim obyvateľom.

        Je veľmi veľa dôležitých námetov, ktoré je potrebné postupne uvádzať do života, ale nebudem sa tu o tom rozpisovať. Na to je určené rokovanie mestského zastupiteľstva a jeho komisií. Teraz som sa len chcel vyznať z lásky k môjmu rodnému mestu.
Nedeľa, február 17, 2008