Som
predovšetkým občan a vážim si občiansku slobodu. Som liberál a viem, že
moja sloboda končí tam, kde by som sa dotkol slobody niekoho iného.
Vážim si slobodu ostatných tak isto ako tú moju lebo viem, že ak by to
tak nebolo nemohol by som byť slobodný ani ja sám.
Mnoho mojich priateľov, ale aj ľudí, ktorých som len náhodne stretol, som odhalil, že sú tiež liberáli. Ani o tom sami nevedeli, lebo o tom nikdy nerozmýšľali. Veď ani nemali prečo. Politika bola pre nich vzdialená a úplne cudzia vec. Liberáli sú totiž v každej spoločnosti, len sa neradi politicky prejavujú. Chcú mať svoju slobodu a kľud na svoj život a ostatným ľuďom doprajú to isté. Samozrejme, ak je takýto vzťah obojstranný.
Naša súčasná slovenská spoločnosť stále len hľadá politické názory, s ktorými sa môže bez obáv stotožniť. Po revolúcii to bola Verejnosť proti násiliu. Mala takú širokú občiansku podporu, akú už asi žiadna politická strana nikdy nedosiahne. Asi preto, že to ešte nebola politická strana ale len široké zoskupenie nahnevaných občanov túžiacich po zmene. Neskôr s z nej vyčlenilo HZDS - hnutie, ktoré sa ešte hanbilo otvorene priznať, že je politickou stranou. Ľudia s postupom rokov začali chápať, že to nie je strana s tými istými myšlienkami ako majú oni a jej preferencie len klesali a klesajú dodnes. Odchodom predsedu asi skončí v zabudnutí dejín.
Aj kresťania si vytvorili svoju stranu, lebo Slováci sa hrdo hlásia k svojim kresťanským tradíciám, ale väčšinou len pri štatistických prieskumoch. A tak KDH z pôvodných skoro troch desiatok percent sa neustále blíži k osudovej hranici zvoliteľnosti do parlamentu.
Najmä boj proti totalizmu a nadvláde hrubej moci, obmedzujúcej občiansku slobodu, dal vzniknúť rôznym liberálnym stranám, ktoré sa nakoniec zjednotili do Demokratickej únie.
Boj proti mečiarizmu prinútil spojiť všetky demokratické sily toho obdobia v súťaži o hlasy voličov a tak vznikla SDK - koalícia, ktorá chcela zvrátiť vtedajší politický vývoj, ktorý nás odizoloval od všetkých demokratických krajín Európy a aj zámoria. To sa aj podarilo. Po voľbách potrebovala vláda silný politický subjekt, o ktorý by sa mohla oprieť. Takto netradične, z iniciatívy premiéra a niekoľkých ministrov vznikla v strede volebného obdobia SDKÚ. Nás liberálov nalákali na sľuby o vytvorení liberálnej platformy v SDKÚ, ale hneď ako sme podpísali, tak na svoje sľuby zabudli.
Prázdny liberálny priestor vyplnil majiteľ jednej súkromnej televízie, ako druhý pokus o vlastnú stranu, ktorá by ho chránila. Európske liberálne štruktúry zajasali a prijali ho medzi seba. Lenže politická strana nemôže byť obchodná spoločnosť, ktorá sa riadi zhora a majoritný akcionár má rozhodujúce slovo, a tak postupne z politického života odišla. Liberálne cítiaci občania tak zostali bez politickej sily, ktorá by dokázala presadzovať ich myšlienky a názory.
Odkedy ma malý fúzatý výpravca vlakov poriadne nasral svojim nedemokratickým konaním, som stále viac presvedčený, že správne urobím, ak všetky svoje schopnosti a skúsenosti vložím do vzniku liberálnej strany, ktorá bude chrániť nás, čo chceme mať slobodu na vlastný život a na svoju prácu a zábavu. Strany, čo bude chrániť záujmy nás, čo sa o veľkú politiku vlastne starať ani nechceme.
Mnoho mojich priateľov, ale aj ľudí, ktorých som len náhodne stretol, som odhalil, že sú tiež liberáli. Ani o tom sami nevedeli, lebo o tom nikdy nerozmýšľali. Veď ani nemali prečo. Politika bola pre nich vzdialená a úplne cudzia vec. Liberáli sú totiž v každej spoločnosti, len sa neradi politicky prejavujú. Chcú mať svoju slobodu a kľud na svoj život a ostatným ľuďom doprajú to isté. Samozrejme, ak je takýto vzťah obojstranný.
Naša súčasná slovenská spoločnosť stále len hľadá politické názory, s ktorými sa môže bez obáv stotožniť. Po revolúcii to bola Verejnosť proti násiliu. Mala takú širokú občiansku podporu, akú už asi žiadna politická strana nikdy nedosiahne. Asi preto, že to ešte nebola politická strana ale len široké zoskupenie nahnevaných občanov túžiacich po zmene. Neskôr s z nej vyčlenilo HZDS - hnutie, ktoré sa ešte hanbilo otvorene priznať, že je politickou stranou. Ľudia s postupom rokov začali chápať, že to nie je strana s tými istými myšlienkami ako majú oni a jej preferencie len klesali a klesajú dodnes. Odchodom predsedu asi skončí v zabudnutí dejín.
Aj kresťania si vytvorili svoju stranu, lebo Slováci sa hrdo hlásia k svojim kresťanským tradíciám, ale väčšinou len pri štatistických prieskumoch. A tak KDH z pôvodných skoro troch desiatok percent sa neustále blíži k osudovej hranici zvoliteľnosti do parlamentu.
Najmä boj proti totalizmu a nadvláde hrubej moci, obmedzujúcej občiansku slobodu, dal vzniknúť rôznym liberálnym stranám, ktoré sa nakoniec zjednotili do Demokratickej únie.
Boj proti mečiarizmu prinútil spojiť všetky demokratické sily toho obdobia v súťaži o hlasy voličov a tak vznikla SDK - koalícia, ktorá chcela zvrátiť vtedajší politický vývoj, ktorý nás odizoloval od všetkých demokratických krajín Európy a aj zámoria. To sa aj podarilo. Po voľbách potrebovala vláda silný politický subjekt, o ktorý by sa mohla oprieť. Takto netradične, z iniciatívy premiéra a niekoľkých ministrov vznikla v strede volebného obdobia SDKÚ. Nás liberálov nalákali na sľuby o vytvorení liberálnej platformy v SDKÚ, ale hneď ako sme podpísali, tak na svoje sľuby zabudli.
Prázdny liberálny priestor vyplnil majiteľ jednej súkromnej televízie, ako druhý pokus o vlastnú stranu, ktorá by ho chránila. Európske liberálne štruktúry zajasali a prijali ho medzi seba. Lenže politická strana nemôže byť obchodná spoločnosť, ktorá sa riadi zhora a majoritný akcionár má rozhodujúce slovo, a tak postupne z politického života odišla. Liberálne cítiaci občania tak zostali bez politickej sily, ktorá by dokázala presadzovať ich myšlienky a názory.
Odkedy ma malý fúzatý výpravca vlakov poriadne nasral svojim nedemokratickým konaním, som stále viac presvedčený, že správne urobím, ak všetky svoje schopnosti a skúsenosti vložím do vzniku liberálnej strany, ktorá bude chrániť nás, čo chceme mať slobodu na vlastný život a na svoju prácu a zábavu. Strany, čo bude chrániť záujmy nás, čo sa o veľkú politiku vlastne starať ani nechceme.
Zo súdka:
O politike
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára