Za volantom sa piť nemá

Jarné slniečko nás s priateľmi vylákalo na posedenie pri pive v prírode pri dunajskej priehrade. Zabávali sme sa výborne a určite k tomu prispieval aj krásny deň, ktorý sa pomaly končil. So súmrakom prišiel však dážď. Najprv taký mierny, pred ktorým nás ochránili slnečníky na terase, ale potom prišla poriadna jarná búrka s nepretržitými šnúrami vody rinúcimi sa z oblohy. Po chvíľke sme boli mokrí do nitky a tak sme neváhali a naskákali sme do priateľovho auta aj s fľaškovými pivami v rukách aby nám cesta pekne ubiehala.
Priateľ dal pokyn šoférovi, ktorý si jednou rukou zapaľoval cigaretu a v druhej ruke držal pivo, aby na to dupol. Kolesá s pohonom 4 x 4 vyhodili do vzduchu blato a vyrazili sme.
Nebolo vidieť ani na krok.
Po pár minútach jazdy sa nám zrazu pred autom zjavila tvár nejakého starého muža a v zápätí jeho ruky dopadli na čelné sklo. Priateľ skočil na brzdu a s hrôzou sa pozeral mužovi do tváre. Muž sa naklonil a zaklopal na spolujazdcovo bočné okienko.
Keď ho ten otvoril, tak sa nás muž spýtal či nemáme nejakú cigaretu. Bola to úplne zbytočná otázka, lebo v kabíne bolo toľko cigaretového dymu, až oči štípali. Spolujazdec podal mužovi celú krabičku cigariet a keď tento uvoľnil predné okno, tak hneď vykríkol na šoféra aby na to poriadne šliapol.
Išli sme asi stovkou, aj keď nebolo poriadne vidieť na cestu, len aby sme boli od záhadného muža čo najďalej.
Po chvíli sa situácia opakovala a muž znova klopal na bočné okno. Tentokrát mu stačil zapaľovač. Dobrá nálada nás už dávno prešla a mlčali sme, aby sme sa nemuseli rozprávať o tom, čo sme zažili.
Tachometer ukazoval dobrých 140 km za hodinu a pred nami bola úplná čierňava. Okná sme mali obhádzané bahnom.
Vtom sa opäť ozvalo klopanie na okno. Pivo nám už vôbec nechutilo. Keď spolujazdec otvoril bočné okienko, tak tam zasa stál ten záhadný muž.
Skutočne nepotrebujete pomôcť vytlačiť z toho blata? - opýtal sa.

Piatok, máj 02, 2008